Home sweet home

Včera bol čarovný deň. Nemusela som ísť do školy. Hej, to som ešte asi nestihla spomenúť, že som sa dala (znovu) na študovanie. O tom potom. Takže včera bol čarovný deň. Keďže nám nasnežilo asi tak do polky lýtok, ako zvyčajne, život v Anglicku zastal.
Pri pohľade ráno z okna som skoro odpadla. A potom to už boli len výkriky radosti: Sneh, sneh, veľa snehu, waw, ja sa chcem sánkovať a chcem stavať snehuliaka a a a.... Celkom opačná reakcia u boyfrienda: Omg, oh nooooo, so much snow. Typické, Angláni sa furt sťažujú na počasie. :)
A tak nám snežilo včera celý deň a sneží aj teraz a ja rozmýšľam, čo sa asi stane, keď to bude pokračovať aj ďalší mesiac. Zomrieme od hladu, keďže je všetko pozatvárané a celá krajina vyzerá ako Narnia?
Nestačím sa tým Anglánom čudovať. Tretí rok nádielka snehu ako sa patrí a oni sa furt tvrdohlavo nevedia pripraviť. Ešte stále sú tu zimné pneumatiky neznámym pojmom, o odhŕňačoch snehu len snívať. Ale čo, ani lopatu som nevidela! Zase ono im to vyhovuje. A nebudem sa tváriť, mne tiež. :) Prázdniny. Ach jo, užívam si prázdniny.Pred piatimi rokmi som takto po štátniciach ožratá vyplakávala spolužiakovi na ramene, že už žiadne prázdniny nikdy, bueeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee.
Ale nie o tom som chcela. Nejak sa dnes neviem sústrediť. Včera na mňa došla (pozor, to len tak pošepkám) vianočná nálada. Hej viem, ignorujem Vianoce, ale tomu sa nedalo pomôcť. Tak som si na raňajky urobila čokoládový puding so šľahačkou. Viem, to nemá veľa spoločného s Vianocami. Chcela som len povedať, že na mňa došla nostalgická slovenská nálada, ktorú vo mne evokoval sniežik.
Potom sme sa vybrali s boyfriendom do mesta zdokumentovať prázdne ulice. A ľudia fakt, ani jedno auto. Len ľudia s foťákmi. Chceli sme si kúpiť boby, ale samozrejme ich predávali za nekresťanskú cenu. Podnikateľský duch sa prejavil.

 Ľudia chodia po cestách, keďže chodníky neodhrnuté.

 Centrum.

 Vianočné trhy. :D

 Ujo oddychuje na lavičke.(Som mu nechtiac zlomila ruku.:()

Tak sa sánkovanie/bobovanie zrušilo a namiesto toho sme si na našom dvorčeku postavili Boba II. Krásne mrázikom vyštípaní a pohybom na čerstvom vzduchu unavení sme došli domov a ja som ako zbesilá začala zháňať po internete Perinbabu a zmyslela si, že na také studené počasie je najlepší guláš. Mňam.
Čo dodať, celkom produktívny deň a hlavne pomohol pri tvorbe endorfínov šťastia. Potrebovala som ako soľ :)

Bob the Second.