Prazdniny namiesto dovolenky

 Zacali mi skolske prazdniny. Pred 5 rokmi by mi ani nenapadlo, ze este tuto vetu niekedy v zivote vyslovim. Aj by som si ich poriadne uzila, keby som ako na potvoru (zase) neochorela. Klasika. Ale je to klasika este len v ramci poslednych troch mesiacov. Kedze odkedy som prisla do Anglicka (cca 3 roky) some nebola ani raz chora, co som brala ako vitanu zmenu. To bolo asi vlhkostou. Rozumej, ked na vas voda zhora leje 3 roky vkuse, organizmus sa podda. No ale len co som nastupila na skolu, vychytala som vsetky bakterie ako majster Halak. A odvtedy sa to so mnou vezie. Samozrejme tomu napomaha aj moja zivnost, ktora sa mi rozrastla o tlmocenie u lekarov. Takze si pekne sedim v cakarnach kazdy den s pacientmi a nasavam este viac bakterii. Uz som sa objednala na protichripkovu vakcinu.

Takze teraz si tu pekne lezkam vo vypotenych perinach s notebucikom na kolenach, ktory nema nainstalovanu slovensku klavesnicu. A kedze si tie prazdniny chcem aspon trosicku uzit, vedla mna sa na nocnom stoliku hrdi kakavko a chlebik s masielkom (normalnym brutalne kaloricky zivocisnym) a s cucoriedkovo-cernicovo-malinovym dzemom. Mnamky. Chlebik nie je krasny slovensky vonavucky. Je len krasne uhladne stvorcovo nemecky, co mi momentalne staci k nirvane.

Mala som naplanovane strikovanie, ale kedze som musela chodit cely tyzden do prace (ta prazdniny nema), vacsinou som rovno odkvacla do postele a ihlice lezia smutne vedla postele. Ale uz sa nemozem dockat ako si zajtra dokoncim svoju prvu ozajstnu kraaaasnu ciapku. Usiska su uz ustrikovane, len dorobit zvysok, co je malina. Normalne som sa zacala zamyslat nad tym, urobit si strikovaci blog. Ako som sa tak prehrabavala internetom a hladala navody a videa, nasla som jednu velikansku dieru. Video navody na strikovanie v slovencine na internete NEEXISTUJU! Ja sa ucim podla anglickych, co zaberie niekedy dost casu, kedze anglicania maju iny strikovaci styl ako ten nas kontinentalny. Nit si natahuju pravou rukou, nie lavou. Furt vsetko naopak. Furt musia byt lietadla. Ale inac je vsetko rovnake, akurat, ze som sa musela naucit strikovacie slovicka. Preto ma tak napadlo, ze preco by som to neulahcila strikovania chtivym mladym devam na Slovensku? A mozno by to bolo totalne foooo pa, lebo strikovania chtive a este k tomu v kombinacii so slovom mlade devy na Slovensku nie su.
Za pokus vsak nic nedam. Hacik je v tom, ze je to zase jedna z veci, ktoru by som zacala a nikdy nedokoncila. Ved len jeden jediny zavazok mam pred 30-kou a to napisat 52 clankov. Bohuzial sa mi ich nahromadilo tolko, ze budem musiet teraz pisat kazdy den, aby som to ako tak stihla. Taka som ja. Zacnem a zabudnem, alebo nie je cas, co nie je nikdy a tak.
Ach jaj. Ma teraz napadlo, ze zavidim ludom, ktori od svojich 10 rokov vedia, cim budu alebo by chceli v zivote byt. Ked sa pani ucitelka v skole pyta: a cim by si chcela byt ty Marienka a Marienka povie, chcela by som byt upratovackou a o 10 rokov hupsa, Marienka sa zvrta ako diva s metlou a je to jej celozivotny sen. Po 30 rokoch dostane Diplom za prikladnu zamestnankynu a odvtedy je zaveseny na cestnom mieste v obyvacke. Hned nad sedackou. Zavidim. Ja nebudem vediet nikdy, co ma naplna. Asi. Teda ak to neviem teraz, mesiac pred tridsiatkou, budem to niekedy vediet? Viete vy, co vas naplna a co chcete robit cely zivot? Namet k diskusii. Napiste mi, zaujima ma to.

Zase som raz natarala sprostosti. Ja neviem pisat celistve myslienky. Moj mozog pracuje nekontrolovatelne rychlo. Odpustte.