Dnes som revala ako male decko

A budete aj vy, ak si pozriete tento film. Vacsinou hodnotim filmy podla mnozstva slz, ktore vyplacem pocas sledovania a este aj podla toho, ci zacnem rumazgat. Ako nie, ze len slzy tecu dole licami, ale davam tomu aj poriadnu teatralnu vlozku. Teda nedavam, ono to ide zo mna uplne prirodzene a neviem to zastavit. Ja vlastne neviem najst  spravny vyraz na to, co stvaram pri dobrom filme a slovo rumazgat mi pride ako najvhodnejsie. Dalsie kriterium je, ak sa film zaradi do suflicka v mojej hlave a raz za par rokov si ho opatovne pozriem. The Kite Runner splna vsetky moje kriteria. Revala som ako ranena gazela, vysmrkala som hadam cely toaletny a hned ako nabehli zaverecne titulky som mala chut stlacit Play od zaciatku.
Tento nadherny film sa definitivne zaradil do mojej este neexistujucej TOP 10. Este dodam, ze mam najradsej dramy a zivotopisne filmy, takze preto tie slzy. Nie som velky fanusik komedii - musia byt fakt velmi dobre, aby som sa chytila. V dnesnej dobe ma prekvapi uz len maloktory film, akoby filmografia skapinala. Neda sa na to proste kukat. Preto som sa zacala hrabat v europskych a ne-americkych filmoch a veru ze je z coho vyberat.
Keby som sa narodila o 5 rokov skor, mohla som vam tu dnes hodit recenziu aj na rusko-francuzsky film Le Concierto, ale kedze titulky k nemu este vyrobene neboli, budem si musiet este chvilku pockat. Ano, je to smutne. Nepanimaje rusky.

Uzite si trailer a stahujte, ak mate naladu na presmokleny vecer.

Film je z roku 2008, tak ste ho uz mozno aj videli. To len ja som pozadu. Kazdopadne mam chut si ho pozriet znovu a znovu.