Všetko je na kokot, všetko je na piču (venované Wicked)

Pre slabšie žalúdky. Ako ste si stihli všimnúť z názvu, idem nadávať. A veľa. Tak nečítajte, ak sa vám nadávky brydia.Bridia? Mäkké i mi tam nepasuje. Pozn. Ževraj s mäkkým!
Boli ste varovaní. A ešte toto tu ako podmaz ku čítaniu:

Vieš, Wicked, včera mi došiel mail, že ma moja ročníková vedúca navrhla do skupiny troch najlepších študentov ročníka, ktorí by mali organizovať a viesť workshopy na škole, tvoriť, prezentovať a súťažiť. V čom je problém? Že nemôžem. Je to na dva týždne a ja musím robiť, aby som našetrila na školné, byt, stravu, materiál do školy, ktorý nie je najlacnejší a toto všetko musím robiť, aby som vôbec mohla nastúpiť v Septembri do druhého ročníka.

Čiže musím odmietať všetky akcie univerzity, kde by chceli aby som ich prezentovala, všetky spolky a asociácie,  musela som sa vzdať mojej úlohy študentskej reprezentantky, lebo všetko toto sa koná mimo vyučovacieho času, čiže v takzvanom voľnom čase, ktorý ja samozrejme nemám voľný, lebo čo? Makám ako fretka, aby som na to vyučovanie mohla chodiť.
Nie, neoplakávala som sa preto, lebo som na také odjeby zvyknutá celý môj život. Ale už, kurva, stačilo, nie? Nie som ťažný kôň. Celý učiteľský personál o mne vie, sem-tam utrúsim nejaké info, nechcem byť otravná. Veď neidem ani na 50 percent v škole a patrím k najlepšej špičke, ale každý učiteľ to má hlboko v piči a ich pochopenie končí v súcitnom prikyvovaní hlavami. Nech si strčia tie ich súcitné falošné ksichty do riti. Z toho sa ja nenažerem.

Šak čo, že som najlepšia do piče,ne? Môžem byť aj druhý Einstein a mať IQ200, nemám peňáááááze a to je len môj skurvený problém ako celý môj skurvený život. Ide mi to už na nervy.
Nemôžem ani len pomyslieť na Erasmus, lebo aj vtedy by som musela platiť školné a musím si naň zarobiť. A ja si zarábam "v behu". Veď už kurva nie som najmladšia, tak na part-time nepôjdem, šak to by som skorej do dôchodku išla, kým by som to dokončila. A vieš, Wicked, kde sa chodí z nášho odboru na Erasmus? Do Austrálie! Ha. Ja tam môžem ísť tak akurát prstom na mape.
Nemôžem ísť ani v lete do Číny na mesačnú stáž, ktorú organizuje škola, lebo to tiež stojí peniaze a mesiac by som nemohla chodiť do práce.  Nemôžem ísť na ročný pobyt do Číny zberať prax, lebo by som nenašetrila na posledný ročník. A na ten musím mať kurva veľa peňazí, lebo tam nebude času utekať z prednášky do práce a opačne. Tam to musí už byť 100 percetná sústredenosť len a len na školu.
Už ma serie tá anglická predstieraná "slušnosť a úprimný záujem", aj tak sa stará každý len sám o seba a nikto ti nepodá ani necht, nieto prst.
Je mi na GRC z tohto skurveného kapitalizmu. Jebať!

Aj keď zistia, že má niekto talent, nepomôžu. Nemám totiž na nič nárok. Prospechové štipko? Nedajte sa vysmiať, to je tak na dva mesiace nájmu. Ja potrebujem pôžičku, ktorú mi nik nedá. Ani pôžičkový fond, ani žiadna banka, ani charita.
Chce sa mi revať. Teraz, keď by som naozaj robila všetko, čo škola ponúka, keď to naozaj veľmi chcem. Nemôžem. Lebo som aj tak nikto.
Prepáčte, musím sa chvíľu topiť v slziach sebaľútosti, lebo už, kurva, nevládzem. Mám pocit, že celý môj život je svet proti mne. Nič nevychádza tak, ako by som chcela, aj keď sa snažím. Stále dostanem odniekiaľ dýku do chrbta.
Chcela som ísť dnes na výstavu, ale idem sa zahrabať do perín a vyrevať sa.

Jebať celé Anglicko, aj tak tu majú len 2 ročné obdobia. Skurvenú zimu a dážď.

Míňam viac ako stíham zarobiť

A preto! Nepúšťajte ma do kníhkupectiev. Pretože tie sú úplne najhorší vydierači. Ak som vo finančnej "situácii", čo som posledné dva roky furt, v obchode s handrami viem náporu odolať. Nie je tam nič, bez čoho by som neprežila.
ALE! V kníhkupectve, to je iné. Knihy totiž prospievajú môjmu intelektuálnemu rastu a všeobecnému prehľadu, čiže sa im neviem brániť. Sú pre moje duševné dobro. Ok, handry sú tiež, ale to je len chvíľkový pocit.
Avšak keď si napríklad knihy začínam ukladať kde tade po stoloch a stoličkách, lebo naša polička už neznesie nápor, je to lepší pocit, ako napchaná skriňa s oblečením, z ktorej používam aj tak len jednu tretinu a zvyšok zíva nudou 2-3 roky.
Tak som sa minulý víkend prepracovala z menšieho mínusu do väčšieho mínusu. Zase raz. Akoby som už nemala asi 30 kníh, ktorých som sa ešte nestihla dotknúť. Lebo som sa za posledný rok musela dotýkať asi 95 kníh o architektúre, betóne, tehlách a prútovkách.Niežeby som sa bránila, to nie. Keby sa súťažilo v návštevnosti univerzitnej knižnice alebo počtu požičaných kníh, pravdepodobne by som vyhrala prvé miesto. Fakt.

Vošli sme len tak nevinne s boyfriendom do HMV (to je poväčšinou hudobný a filmový obchod. Teda CD,DVD a Blueray) kde majú taký malinký priestor vyhradený na knihy. A bohužiaľ, samé klasiky za "no nekúp to" ceny. 4 knihy za 15 libier! No nekúp to! Ja viem, ja viem, čo je 15 libier, keď človek si dá 3 hrušky a 15 eur v prdeli.
No, ale aby som si vyčistila svedomie, poviem vám, čo za knihy to sú a vy ma teda ukľudníte, že je to fantastický výber, bez ktorého by som neprežila koniec sveta. Tak! Poprosím, teraz.

A tu sú tie krasoty:

Jean-Dominique Bauby: The diving bell and the butterfly
Haruki Murakami: Norwegian wood
Mikhail Bulgakov: The Master and Margarita
Isabel Fonseca: Bury me standing

Tá posledná vám možno nehovorí veľa. Je o putovaní a histórii cigánov, takže dúfam, že sa čo to o nich naučím a možno budem viac chápať. Vyzerá veľmi zaujímavo. :)
No ale najprv musím samozrejme dokončiť 100 rokov samoty, ktoré neodporúčam čítať v angličtine, ak nie ste rodený angličan. VEĽMI ťažké. Preto mi aj trvá 100 rokov dokončiť ju.


Sláva knihomoľom! Však Triss? :)

Denník násťročnej - 5. časť

19.4.1995
Za chvíľu musím ísť do školy. No zbohom! Nemyslím vážne, že som si ráno o siedmej stíhala písať ešte aj denník.
Včera skončila Anna zo Zeleného domu. Ten koniec bol strašne dojímavý a romantický. Priznávam, Annu zo Zeleného domu som aj čítala a naposledy dokonca ani nie pred rokom.
Slovensko: Dánsko  6:2 Toto je aj aktuálne. Kiežby taký stav bol aj zajtra. Btw, tieto hokejové výsledky sú z B-skupiny, keď sme sa konečne prebojovali do Áčka. Krásne spomienky. Pamätám si, že som mala na dverách v detskej izbe vyvesený aj veľký plagát našej reprezentácie a bola som aj oficiálnym fanúšikom. Preukaz by som určite ešte aj dnes našla doma.
Slovensko:Holandsko 13:4 Sledujete to skóre?

20.4.1995
Mamka mi dns kúpila košelu na viazanie. To bola taká lambádovská hitovka vtedy. Musím si zarobiť na ponožky. Teraz sa nesmejte, to som nemyslela ponožky, ale nadkolienky,alebo podkolienky. Aby pasovali k tej viazacej košeli nad pupok. 

24.4.1995
Onedlho bude turistická súťaž. Milovala som to. Stále sme vyhrávali mestské,okresné kolo. Na krajskom to už bolo vždy o chlp. Takže sa máme čo učiť. Hrady a zámky, to je ľahké, ale topografické značky a rastliny, to je už horšie. Pre tých, čo netušia, čo je turistická súťaž. To sa učitelia chceli zbaviť na chvíľu detí, tak nás vyslali do lesa v dvojiciach, kde sme sa museli orientovať kompasom, nájsť rôzne stanoviská, hádzať granátom, vedieť uviazať rôzne typy uzlov, postaviť stan, vedieť rôzne turistické značenia a to všetko na čas. Bolo to vždy veľké vzrúšo.
Slovensko:Rumunsko 11:0 

1.5.1995
Toto si neodpustím vynechať. Z chémie som dostala jednotku, lebo som odpísala od Paľa. Mala som sama z celej triedy jednotku. Lenže keď sme diktovali známky, povedala som, že mám trojku. Vysvetlila som to, ale učiteľka mi dala aj tak jednotku. Ha, aká som ja bola poctivka. To mi, niekedy bohužiaľ, zostalo doteraz.

11.5.1995

V nedeľu sa chcel s Janou stretnúť jeden chalan. Volá sa Peťo a jeho kamoš Patrik. V pondelok sa stretli, ale povedala mu, že má chlapca. Stretli sa aj v utorok a v stredu. Včera, keď sme šli domov, nechala som ich osamote. Ježiši, ja som bola slonica, čo sa vláčila s párikom po centre. Opýtal sa jej, či s ním nechce chodiť. Chudák, musel dlho vyčkávať, keď som stále oxidovala okolo. Ja by som hneď povedala áno, lebo sa mi strašne páči a asi som sa doňho buchla. Som zvedavá na Janinu odpoveď. Ale ona mi povedala, že k nemu nič necíti.

13.5.1995
Tieto dni boli dosť búrlivé. Pozor, pozor! Jana s Peťom si dali prvú a druhú pusu a držali sa už aj za ruky. Fíííííííha. Napätie sa stupňuje! Lenže na druhý deň prišla za mnou, že k nemu nič necíti. Napísali sme mu list. Ach tie trápne listy chalanom. Chcela by som vedieť, koľko z nich ešte existuje zahrabaných na konci šuflíka. 
Dúfam, že žiadny.
Že už s ním nebude chodiť. Potom sme chodili všetci traja spolu. Ako ja, Peťo a Patrik. Prechádzali sa, veľa sme toho nenahovorili. Ja som mala ísť do kina, ale nakoniec som nešla. Rozprávali sme sa o tom, ja som mu to vysvetľovala. Dobrá taktika. :) Jane mám povedať, že Peťo ju nechce stratiť. Škoda, ale on ju má ešte stále rád.  

Krvavá story

Nebola som z neho velmi nadsena. Ale uz ked som si ho v pomateni mysle dovliekla domov, tak preco to nevyuzit.

Nechala som si jeho hlavu medzi nohami celkom dlho. Ked som prestala mysliet na to, cia hlava tam je, tak to bolo aj prijemne.
Zrazu prestal.

"Ty mas kramy?"
"To uz je posledny den, len zopar zvyskov."
"To som ti akoze vylizoval krv?"
"Ale nie. A ak by predsa len, tak by si este mohol ist nastrasit spolubyvajucu s krvavou hubou. Ale najprv ma dokonci."

Bol to idiot. Dokoncil ma.

Nech Bože dá

Hnevám sa. Hnevám sa na všetkých frflošov, čo musia ešte stále komentovať atmosféru (je lepšia v Bratislave či v Košiciach? Ci pana, 'strašne dôležité'), koľkokrát kameraman zobral do záberu kokota Gašparoviča, koľko to všetko stálo, ktorí zahraniční robia najväčší bordel, či čo vykrikovala hŕstka dementných opitých Slovákov po zápase s Nemeckom. Frflú a zabúdajú na podstatné. Užiť si jedinečnú - snáď jednu za život - príležitosť. Áno, aj ja som sa hanbila za organizáciu, preprané peniaze, googlom preložené inštrukcie pre zahraničných. Ale odtál potál sa povie.

Hnevám sa, lebo ja si to užiť nemôžem. Sedím tu za kompom, snažím sa nájsť vhodný stream, ktorý mi nevypadne po 3 minútach, je ako tak jasný a som schopná vidieť puk. Už mi ani nevadí jazyk komentátorov. Každý zápas iný. Ruský, nemecký, maďarský, slovinský. Niekedy za jeden zápas vystriedam aj štyroch. Podľa toho, koľkokrát mi stream vypadne. Nevadí mi ani to sekanie obrazu každé tri sekundy, takže väčšinu gólov vidím len zo záznamu. Aj tak kričím Slovenskóó, Macejko, Nananáná, My chceme gól - spolu so všetkými na štadióne. Akurát ja to tu kričím do ticha. Susedia sa pravdepodobne čudujú, veď dnes nie je futbal.

Boyfriend so mnou sedí  tiež a snaží sa užiť si jeho prvé hokejové majstrovstvá. Celkom ho to chytilo, akurát vyššie spomínané technické problémy ho v tom brzdia. Počas olympiády so mnou poslušne vstával o tretej, štvrtej ráno pozerať všetky zápasy. BBC bolo také láskavé a hodilo hokej do svojho programu.

V zúfalstve obzerám najbližšie letenky na Slovensko, všetko drahé. Chcem sa tešiť so všetkými doma, chcem vykrikovať Slovenskóóó na ulici a mať zimomriavky, chcem navigovať zahraničných ku štadiónu, piť litre piva, objímať sa s kamarátmi, nadávať s nimi, keď naši na ľade 'spia'. Ako dnes s Nemeckom. :( Chcem sa udrbávať na Girl, keď je zase niekde zavesená na zahraničného a prosí ma, aby som sa jej ho pomohla zbaviť. A keď sa zbavím, je na mňa zlá, že som bola naňho zlá. A na druhý deň dostanem aj tak zdrba, že som ju v tom nechala.:) Chcem veľa jednoduchých vecí. Nemusím byť priamo na štadióne. Stačí mi byť len medzi svojimi. Užívať si krásny čas súdržnosti a vzrušenia z hry.

Najzvláštnejší pocit, ktorý mám je ten rozpor vo mne, že strašne chcem, aby naši vyhrali, ale zároveň nechcem. Aby som neľutovala, že som pri tom nemohla byť. Bije sa to vo mne, neviem si pomôcť, prepáčte. Viete, ten pocit, keď sa vás niekto opýta, či si pamätáte majstrovstvá 2002 a vám sa v momente vybaví, kde ste boli vo chvíli, keď sme hrali so Švédskom, či Ruskom. A naskočia vám zimomriavky, keď v telke premietnu najlepšie momenty zápasov. Ten pocit mi bude chýbať. Pretože ja si po otázke, kde som bola na MS2011 len povzdychnem a spomeniem na osamelé fanúšikovanie pred sekajúcim obrazom na monitore.
Každopádne, ja 'jednu za život' príležitosť nebudem môcť využiť, preto ma vyslovene serie, ak tí, čo to majú, ako by Angličan povedal 'for granted' si nájdu hocijakú, teraz už nepodstatnú sprostosť na hundranie. Ak sa im nepáči, kľudne vymením hodinové hľadanie vhodného streamu za 2 dni na Slovensku.