Je sychravo a ja si spievam Náš malý pes Bóbi

Napriek tomu, že som dnes lietala a tlmočila po celom Sheffielde, mám celkom dobrú náladu. Zlepšila mi ju aj dnešná zásielka. Po 2 mesiacoch som sa dočkala mojej sady káblikových ihlíc na štrikovanie. A zbierka sa zväčšuje.J
Hneď som sa ja pustila do boyfriendovej čiapky, aj keď ju asi použije až na ďalšiu zimu. Ale radosť zo štrikovania mi to neberie. Vidíte? Už dva mesiace som v TOM! Nie v tom, ako v tom, ale ešte ma neprešla obsesia štrikovaním. Btw, vedeli ste, že interupcia v Anglicku môže byť robená aj v piatom mesiaci tehotenstva? Dnes som sa dozvedela u lekára. Ci!

Rozveselili ma dnes aj iné maličkosti. Ako napríklad, že som dnes v rohovom obchodíku našla oblátky Mila. Áno, slovenské keksíky v pakistanskom obchode. Tak som ich kúpila rovno šesť, lebo boyfriend ich veľmi ľúbi a keď som došla domov, poschovávala som ich na rôzne miesta v byte, aby ich nachádzal postupne. Už našiel tri. Mi to pripomenulo Mikuláša. Nám vždy babka skryla mikulášske balíčky a my sme ich hľadali po celom jej byte. To bola strašná radosť, keď som si našla svoj. A tetin, a mamin, a zprivatizovala som ich všetky.J

A potom ma ešte rozosmiala skupinka černošiek v autobuse. Boli to dve baby s asi 3 deťmi. A jedna z nich sa mocovala s kočíkom, lebo chcela zatiahnuť brzdu, aby nelietal kočík hore dole po buse. Potom chcel taký starší pán vystupovať, ale tá baba bola zohnutá pri kočíku a blokovala celú cestičku s tým krásnym černošským zadkom. Keď sa pán prepracoval na druhú stranu, šofér prudko pribrzdil a baba sa prekotila na ten velikánsky zadok. Sme sa uchechtávali v autobuse asi štyria (toľko nás tam dokopy bolo) plus ich tri deti. Ale tie sa váľali od smiechu. Taký záchvat, že trval skoro 2 zastávky.

Neuveríte, čo som dnes úplnou náhodou našla na foťáku. Aha! To aby ste mi verili, že som si FAKT odfotila Termix. Či Janu.

No a ešte som si musela odfotiť aj svoju rozrastajúcu sa rodinku ihlíc. Som taká hrdá zvlášť na bambusové ihlice. Mejd in Čajna samozrejme. Kúpené na ebayi.

 

To hnedé bude, dúfam, boyfriendova čiapka. 

 A keď už budem totálne profesionálna babka štrikovačka, tak si uštrikujem takéto megašupabomba ponožky. I sukňu si kúpim takúto ruralovú. Kolená vyzerajú ako moje, takže jasné, že budem vyzerať najsampopiči! Nemôžem sa dočkať letných prázdnin. Žiadne knihy a dokumenty o Le Cobursierovi, Louisovi Kahnovi a Wrightovi. Žiadne výkresy a modely. Len ihlice a vlna. Toto ešte svet nevidel. Leto a štrikovanie.

No nie sú úplne najúžasnejšie na svete? Nápoveda: To je rečnícka otázka.

Adin, dva, tri, čityri, piaď

Išol zajčik paguliať. A potom ešte niečo ako: Ubigajet zajčik môj. :D Očividne som nechodila na ruštinu.

K tomuto 'výkonu' ma inšpirovali dve blogujúce sestry, čo boli v kine na Občanský prúkaz.J

Keď som si pozrela trailer, tak sa mi vyhodilo milión spomienok na detsvo. Síce som nevlastnila taký občiansky preukaz, ale živo si pamätám mamin. Aj policajtov, aj hnedé papierové desaťkoruny.

A to mi pripomína, že som nedávno v poľskom obchode objavila Termix.  Mal dokonca presne takú istú chuť, akú si pamätám z detstva. To bol taký flashback po prvej lyžičke... Síce sa u Poliakov Termix nevolá Termix, ale Jana (wtf), ale to nemení nič na fakte, že mi nenormálne zlepšil náladu. Ja totižto v tomto ohľade vôbec nie som náročná. A keby som nemala bordel v mojich súboroch na počítači, tak by som vám tu aj fotku hodila. Áno, fotila som si Termix. Dobre vidíte, zadrbáva mi.  Pamätám si, že  čokoládový Termix vtedy, keď som bola ešte malá a nevinná, stál 2Kčs a vanilkový 1Kčs. Mlieko stálo tiež korunu a maslo 5Kčs. Pamätám si, že oco stále z rodinného sobotného nákupu dovliekol 5 mliek, 1 maslo a 10 rožkov. Samozrejme aj iné veci, ale tieto tri mi utkveli v pamäti, sama neviem, prečo. 

A keď zatvorím oči, ešte stále si pamätám tú chuť obyčajného rožka priamo z pekárne pomasteného pravým živočíšnym maslom a chuť pravého mlieka v plastovom sáčku. Mňam. Sliny mi tečú.

Od oného objavu v poľskom obchode chodím na Termix stále, keď máme cestu okolo. :) Zaujímavé, aké spomienky vedia vyvolať chuťové kanáliky.

Nelly Furtado mi dnes tiež privodila spomienky, lež na úplne iné desaťročie minulého storočia. :) Enjoy. Milujem túto pesničku. Hlavne tých chlapíkov v sukniach na konci.

Priemer

Môj mozog je ako databáza. Limitovaná. Vojde sa tam len určité množstvo. Uvedomujem si to, keď rozprávam anglicky. Čím viac slovíčok a fráz viem, tým viac ich zabúdam v slovenčine. Naberám anglické, utekajú mi slovenské. Momentálne som niekde v strede. V obidvoch jazykoch sa dohovorím, ale krásne a zložité slová mi unikajú. Ako keď napríklad čítam Chantalin blog. Cítim sa tak strašne hlúpo. Po slovensky. Rozoznávam slová, ale sama by som ich nevedela použiť.  Blednú v mojej hlave a nové neprichádzajú, lebo po slovensky nerozprávam a píšem len tu.
Niekedy sa pristihnem, že po slovensky začínam rozprávať ako hotentot. Lenže po anglicky tiež. Lebo som ešte nedosiahla požadovaný level. Preto som niekde v strede. Momentálne nie som dobrá v ani jednom z nich. A tú trošku, ktorú si ešte zo slovenčiny pamätám sa snažím zachovávať písaním. Len dokedy...

Nie je to smutné?

Nie je všetko tak ako to na prvý pohľad vyzerá

To je on. A contraceptive coil. Alebo antikoncepcia.

Dnes som preložila pri preklade u lekára vagínu ako pišulu. Ide mi, že? No ale tak sa zase nemusíme tváriť vždy vážne a trochu úsmevu na tvári ľuďom nezaskočí.
Ináč, neviem, či som vám spomínala (idem si trochu vylepšiť karmu), že tu väčšinou chodievam tlmočiť pri vkladaní maternicovej antikoncepcie, ktorá funguje od 5 do 10 rokov.(Nie som si istá správnym slovenským výrazom) Áno, som prítomná počas procesu aplikácie. Síce vykrikujem preklady len spoza plachty, aj tak je to niekedy nepríjemné. Pre mňa. Lebo ja som také tintítko. Odpadnem pri pohľade na injekciu, či krv.  Dnes to bolo zaujímavé oveľa viac, lebo tá plachta bola vlastne plachty dve a v strede sa tak krásne oddeľovali, že som videla až do... Stredozeme. Takže pekne pohľad do zeme a snažiť sa vymazať ten 'obraz' z hlavy.

Ale aby mi neutiekla pointa ako vždy, keď rozmýšľam, rozprávam a píšem.. Antikoncepcia je tu zadarmo. A vedia tí Angličania, že robia dobre. Nestíhame chodiť prekladať slovenským Rómkam, keďže sa ich toľko hlási na antikoncepciu. A prečo? Nie, neudrel im zrazu na mozog čerstvý Atlantický vzduch. Oni nechcú mať viac detí. Väčšinou sú spokojné s 2-3. Šokuje vás to? Mňa vôbec nie. Keď sa zamyslím nad tým, ako sme si s mojím niekdajším frajerom museli 'dávať pozor' pri každom sexe, lebo ako študenti sme si nemohli dovoliť zaplatiť hoci len obyčajné antikoncepčné tabletky, tak úplne naše Cigánky chápem. Kto si už len môže dovoliť implantát, ktorý na Slovensku stojí (narýchlo som vygooglila) od 6500Sk. Ruku na srdce, môžete si VY dovoliť vycálovať jednorazovo toľko peňazí?
Kebyže bolo naše zdravotníctvo tak vybavené, nie je o čom. Už len to, že budúcim mamičkám sú tu vysvetlené formy antikoncepcie a celková zdravotnícka osveta je tu na nezaplatenie, už to dokazuje, že nie naši Cigáni sú skazení. Skazeným môžme volať len náš celý rozkradnutý a zkorumpovaný slovenský systém. A ten viním z 99% za všetko, čo je na Slovensku dosraté. Aj za zvrátené hodnoty našich (niektorých) Rómov. Lebo to MY sme si ich tak vychovali.