Priemer

Môj mozog je ako databáza. Limitovaná. Vojde sa tam len určité množstvo. Uvedomujem si to, keď rozprávam anglicky. Čím viac slovíčok a fráz viem, tým viac ich zabúdam v slovenčine. Naberám anglické, utekajú mi slovenské. Momentálne som niekde v strede. V obidvoch jazykoch sa dohovorím, ale krásne a zložité slová mi unikajú. Ako keď napríklad čítam Chantalin blog. Cítim sa tak strašne hlúpo. Po slovensky. Rozoznávam slová, ale sama by som ich nevedela použiť.  Blednú v mojej hlave a nové neprichádzajú, lebo po slovensky nerozprávam a píšem len tu.
Niekedy sa pristihnem, že po slovensky začínam rozprávať ako hotentot. Lenže po anglicky tiež. Lebo som ešte nedosiahla požadovaný level. Preto som niekde v strede. Momentálne nie som dobrá v ani jednom z nich. A tú trošku, ktorú si ešte zo slovenčiny pamätám sa snažím zachovávať písaním. Len dokedy...

Nie je to smutné?