(8z52) No a čo!

No a čo, že štrikujem? Neznamená to, že musia zákonite nasledovať potomkovia. NIKDY! Tak, a už viete, aký vzťah mám k deťom. Teda k tým potenciálnym mojim. Ešte sú len potenciálne a už ich nechcem.

Tuto hľa moja prvá ponožka ever. Vďaka ti internet a youtube, že už nemusím lúštiť 100stranové návody, ale si len kuknem video: Ako uštrikovať ponožku.
Táto chudinka nemá sestru, lebo je len skúšobná. Čiže neviem, koľko riadkov som kde uštrikovala a koľko očiek a tak. Preto bude len výstavná. Keď som ju totižto vystavila na "knihu masiek"(facebook pre blondínky z Charliesu), tak zrazu pod ňou bolo 32 komentov!(Neva, že z toho bolo 11 mojich. Nepodstatné!) Toľko komentov nemala ani tá ženská, čo si napísala do statusu, že sa akurát sprchuje a všetkým mužským kamarátom predstavivosť blúdila kde-tade.

 

Chápete, ponožka sa ocitla na facebooku a hneď všetka pozornosť na ňu. Tak si akosi zvykla a dnes sa mi sťažovala, že jej bolo málo, tak reku, keď už mám 3 čitateľov, tak nech sa pochváli aj im. Tak rozmýšľam, mám ju odfotiť v sprche? Nech sa jej dostane ešte väčšej pozornosti? Hmmm, asi nie, keďže tu máme osadenstvo čisto ženské. Ale možno keby som ju premenovala na Ponožko?
No dobre, dnes mi trochu šibe. Ale za všetko môže len tá vydrbaná práca. Dnes to bolo ešte viac zaujímavé. Rozhodnutie je na Piškóte nakoniec a pokračovanie zajtra. A keďže vôbec nemám chuť o tom rozmýšľať, nieto ešte písať, tak teda Ponožko.

Ale nie, neidem vás už nudiť štrikovaním. Hoci je to úúúplná pecka. Sa vytešujem ako malé decko, že som sa k tomu vrátila. Môžem si na seba uštrikovať čokoľvek. A hlavne to bude ORIGINÁLNE! A druhé hlavne to bude veľmi farebné, lebo ja farby musím.
A tu trošku odbočím. Totižto, keď som ešte žila na Slovensku, tak som bola zakomplexovaná trápka, čo si obliekala len čierne, zelené, hnedé, modré veci. Výnimočne červené. Lebo som sa hrozila, žeby som náhodou na ulici pútala na seba pozornosť. Tak som sa snažila byť šedý priemer, hoci som sa snažila byť akože nezávislá mámvpičistka.  Viem, vylučuje sa, no ale čo už. Aj takí sme bývali. Hej, arafatka to istila. To som samozrejme ukázala, aká som ja strašná nezávisláčka. :D
Na druhú stranu, slovenské obchody, čo sa výberu týka, stoja za holý chuj. Ak ste lesbička. Teda, chápeme sa. Keby som bola lesbička, tak holý chuj by mi bol na kokot. O bože, zamotávam sa. Ale veď rozumiete.
Ale celé to bolo spôsobené asi tým - ten môj strach, že na mňa nedajbože bude niekto ukazovať prstom, ak sa vyčlením z davu - že aj ja som mala sánku spadnutú, ak sa náhodou také farebné, divné čudo po Bratislave prešlo raz za sto rokov. A tiež som ukazovala prstom, že: Sleduuuuj, kokos, to čo je?

No a v tomto mi England pomohol veľmi. Lebo tu má každý totálne na háku, čo máte oblečené. A HLAVNE, je tu neskutočný výber. Všetky farby, všetky veľkosti, všetky tvary. No a nebuď shopaholik. Som bola zo začiatku totálne unesená a kupovala som vyslovene papagájovské kúsky. A viete čo? Aj tak som pri ostatných ľuďoch v meste vyzerala strašne nudne.

Takže tu prichádzam naspäť ku štrikovaniu. Áno, chcem šialené veci a chcem si ich tentokrát aj vyrábať. Aby som bola jedinečná! Horšie len je, že sveter na zimu musím začať štrikovať už na jar. Lebo mi to trvá večnosť.