(19 z 52)Take me home - Volume 1

So segrami a boyfriendom.

27.6.10
Naspäť z raja. Keď obzerám tých pár stoviek fotiek, ani sa mi nechce veriť, že sme tam boli. Je to ako blednúci sen. Preto musím napísať všetko to, čo si pamätám, aby spomienky nevybledli úplne. Bolo úžasne napriek anglickému počasiu. Napriek tomu, že som sa po 3 rokoch tešila na kúpanie na Zlatých pieskoch a jediné použiteľné kúpalisko bolo termálne. Napriek tomu, že v Anglicku vypekalo slnko ako o život a ja som v zmoknutej mikine pobehovala po bratislavských uličkách za históriou.

Technická vsuvka:
Počúvam Norah Jones a nejak ani za boha s ňou v pozadí nemôžem nájsť slinu na písanie. Tak to skúšam s Queens of the Stone Age. Will see... Nefunguje, do riti.

Nevadí, tak dnes budem trápne trápna. Nič vtipné mai nenapadá ani zďaleka ako bratislavské komáre - nik ich nemá rád, majú poháre plné krvi.
Koniec technickej vsuvky.

Boyfriend toho veľa na Slovensku nenakecal, keďže väčšine ľudí sa po anglicky baviť nechcelo alebo sa len hanbili, alebo nemali dostatok promile v krvi. A keďže sa na nás komáre vyrútili hneď prvý večer, čo sme doleteli, boyfriend sa naučil veľmi dôležitú prvú frázu: Jebnuté komáre Čítaj s tým anglickým akože R.  

Takouto farbou som šokovala ľudí - a nielen na dzedzinách. V Bratislave sa so mnou ľudia chceli fotiť jak v ZOO. Čo som ja opička s červeným zadkom, či čo? No nič. 

 A ešte musím urobiť reklamu segre. Pripomínajú vám tie náušky niečo? Nie? Tak to ste asi neboli vychovaní intrákom a plechovkovým pivom. Hej, to je ten dzindzik na otváranie na afroháčiku. No nie je vynaliezavá? 10 bodov za inteligentnú recykláciu.

Môj plánovaný experiment vyšiel. Boyfriend sa mi v dave nestratil.A mne bolo úplne jedno, čo si o mne ľudia myslia a o to v experimente šlo. Zistiť, či sa ešte stále cítim lepšie skrytá v dave. Tak to totiž bolo predtým, než som vycestovala za kanál. Len nepritiahnuť pozornosť, preboha! Čo si o mne ľudia pomyslia? Dva roky tréningu na zelenom ostrove a navlečiem na seba hocičo, keďže tu to má každý u prdele.
Avšak po týždni na Slovensku som už ovisnutých sánok a vylámaných krkov mala dosť. Nechcela by som byť verejne známou celebritou, veru.
Najpríjemnejšia reakcia ma čakala pri odlete domov, keď sme čakali v rade na lietadlo in da UK. Asi dvojročné dievčatko zo mňa nevedelo spustiť oči a stále čosi vravelo maminke. Ja som sa prihovorila, že akú zlatú babulu to má a mamička mi na to - ona si vás pamätá z Tatralandie v Liptovskom Mikuláši - kde sme boli asi tak 3 dni dozadu. Aké milé.

Aligátor.

Aligátor už nie je Aligátor. Toť môj najnovší poznatok. Dúfala som v správnu atmosféru, keďže Wicked Lady písala asi pred mesiacom(ináč, obzerali sme sa, či ťa tam nezbadáme s nejakým zahraničným na krku :)), že Rammstein furt hučí o polnoci aj s barom v plameňoch. Na moje sklamanie, nič také sa nekonalo. Nič, čím som boyfriendovi pílila uši 2 roky sa nekonalo. Hudba bola super ako vždy akurát, že Aligátor bol vyľudnený. Všetky stoly síce obsadené, ale to bolo celé. Stoly obsadené a mŕtvo. Síce sa to po jednej v noci rozbehlo, ale trochu neskoro, ne? Ale keďže sme nemali na výber a zabaviť sme sa museli, tak sme sa, vybláznili, vypotili pivo z tela, niektorí to pivo vybozkávali. Že dreamgirl? Novinkou pre mňa bolo, že som si už nemohla zapáliť ostentatívne cigu, vyfotiť sa s ňou a oplieskavať fotky boyfriendovi o hlavu, že: Haaaaaaaaaaaaaaaaa, a MY môžme fajčiť vnútri. Tak keď na mňa prišiel chtíč, čo sa mi už nestalo vééééľmi dávno, vybrala som si tú svoju bylinkovú-pomáhajúcu-nefajčiarom cigu a ulahodila vymletým mozgovým bunkám. Poviem vám pravdu, na Slovensku by som nedokázala prestať fajčiť ani pánovi. Veď sa na vás valí dym odvšadiaľ. Temptation jak sviňa!!!

Keď nás vyhodili z Aligátora, nanešťastie sme sa museli presunúť do toho nového baru, čo si vo svojom názve slovo Rock nezaslúži mať ani náhodou. Akože keď tam hrajú odrhovačky z Pomády? Napriek tomu to tam vyzeralo akoby sa tam presunulo celé bývalé osadenstvo z Aligátora. Zrno od pliev či ako? Design poriešený katastrofálne pri takom počte ľudí. Stáli sme pri bare. Nie, my sme nestáli, my sme boli nalepení na tom bare. Lebo na wecká sa prechádza popri ňom a každý, kto mal plný mechúr nás o tom musel informovať štuchnutím lakťom. A keďže ja už na také nie som zvyknutá, veľmi rýchlo som sa vytočila a namierila k východu. To už keď človek nevie ani povedať Sorry, prepáč, alebo len vydať nejaké to citoslovcie... Škoda reči.

Boyfrienda zaujalo akí sú všetci na Slovensku chudí, napriek tým masívnym porciám, čo v reštauráciách podávajú. Ďalej si uvedomil aké chodia anglické devy zmejkapované. No neviem, niektoré kúsky, čo som videla na Slovensku ďaleko od tých anglických nemali.

 29.6.10 - píšem dátumy, aby ste videli ten rozdiel v mojich "stavoch mysle" a emočné (emotívne?) rozpoloženie. No nič, slovná zásoba nula bodov.

Mňa potešil Slovak Pub zmenou obsluhy. Boli milí, promptní a pravdovravní. Keď mal boyfriend vybraté jedlo a ja ešte stááááále ništ, (Áno, dobre vidíte. On vybraté hneď, mne to trvalo 15 minút - fajnovka.) opýtala som sa čašníčky, či môžu začať robiť jeho jedlo a keď donesú, ja si objednám dodatočne.
Odpoveď: "Ale keď to by som musela ísť dvakrát hore schodmi do kuchyne."
Tak som si rýchlo vybrala za 5 sekúnd, keďže sa toho, chúďa, nachodí dosť za deň. To si nesťažujem. Aspoň že bola úprimná.
A okrem toho obsluha je tam fakt lepšia ako pred 2 rokmi. Veď som aj pánovi Hlinovi písala sťažnosť asi pred polrokom. A bol veľmi ústretový. Môj mail začínal nejak takto: Najprv si treba pozametať na svojom a potom kritizovať iných.(To na margo jeho všadeprítomnej kritiky voči nejakému alkoholikovi zo Žiliny a jemu podobných) Ale nie, nebola som hnusná. Len som mu pochválila podnik a jedlo a že tá obsluha je desná. Pamätám na takého, čo sa na nás vyrútil, že : "To čia je tá táška?!!!" - keď o ňu zakopol prechádzajúc popri našom stole. A to nebola ani nijak v ceste.
Takže bodíky plus Hlinovi, Slovakpubu a úprimnej čašníčke.

Myslím, že na Volume 1 je tu až-až informácií, dám akurát namotávku na Volume 2, lebo tam budú ďalšie slovenské výrazy, ktoré sa boyfriend naučil. A neukameňujte ma, nie všetky som ho naučila ja. Napríklad za 2 roky, čo to so mnou trpí nevedel povedať jedinú slovenskú nadávku, lebo som ho odmietla také veci učiť ako prvé. No a potom sme stretli bratislavské komáre....

(18z52) Piate cez deviate

Konečneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee! Internet, prosím pekne, to je závislosť 21 storočia. Mala som možnosť zažiť abstinenčné príznaky, keď som čakala, kedy nás konečne pripoja na novom byte. 10 dní! To boli skoro také isté absťáky ako keď som prestala fajčiť. Tiež sme sa s boyfriendom len hádali a ja som mala hysterické výstupy končiace potokom sĺz. Fakt! No ale už som kľudná, mám svoju dávku, môžem tu konečne vyložiť všetko, čo mi leží na srdci a ešte aj domáca Pina(neviem tam drbnúť ten šialený španielsky mäkčeň, či vlnovka, či čo to)Colada tu na mňa kuká z pohára. No ale mi je HEJ. A ešte viete, prečo mi je hej? Lebo už len 6, slovom šesťkrát sa vyspím a budem kde? No predsa v raji. :) No a aby ste ma v tom raji spoznali, tak budem mať pre istotu zafarbené vlasy na, na, na.... No proste tak, že ich neprehliadnete.

Bože, ja neviem, kde skôr začať. Problémov mám vyše hlavy, všetko a všetcia me serú. Áno, všetcia, to nie je preklep. Lenže keďže sa už dostávam do slávnostnej nálady pred odletom na Slovensko, nebudem si ju kaziť a hlavne nebudem kaziť piatkovú náladu vám, keď vám ju zajtra aj tak skazia výsledky volieb. Teda, ja dúfam, že nie, ale nevidím to ružovo. Ja som si už pekne krásne odvolila asi pred 3 týždňami, aby ste boli v obraze. A bolo to teda riadne divné. Za compom, hudba pustená, som zakrúžkovala asi 3 ženské mená. (Veď som nejaká sufražetka,ne?) A vlastne odvolil boyfriend, lebo na pošte to bol hodiť do "urny" on. Lol.

Vlastne som sa teraz rozhodla, že vám tu nebudem vyprávať, aký je môj manažér chuj - hanba gay komunite jak sa patrí. Nebudem ani nadávať na boyfrienda po prvých spoločne prežitých 2 týždňoch v spoločnom. Nemôžem povedať, že bez ujmy na zdraví. Hlavne tom duševnom. Ani aké sú agentúry na prenájom bytov chamtivé a arogantné a ako všetci hrabú čo najviac k sebe a človečina odišla na dovolenku. Minimálne na materskú. Lebo čo? Lebo som z toho unavená a idem sa sústrediť už len a len na štvrtok a na môj panický strach z lietania. Blééé, dám voľajaký rohypnol alebo 4 pred odletom a bude hádam fajn. Posledný mesiac si stále predstavujem ako padáme s lietadlom a vtedy tak kopnem nohou do vzduchu - ako keď zo spánku kopnete, keď sa vám niečo zlé sníva. Ale ja nespím, ja to robím za bdelého snívania. Zabijem sa?

A ešte som zabudla jednu veľmi dobre mienenú radu, ale keďže som bola odrezaná od sveta, tak už je aj možno neskoro. Boli ste na Robina Hooda v kine? Áno? Chachááá, tak vám treba. Teda aj mne. Lebo ja som si naivne myslela, že keď Russell Crowe a Cate Blanchett, tak proste to musí byť pecka. A nebola. Bolo to viac ako zlé a asi po 30 minútach utrpenia som sa chcela zdvihnúť a odísť. Ale tak som nechcela nechať boyfrienda trpieť samého. Dám opis len jednej scény a myslím, že vám bude stačiť. Bitka Francúzov s Angličanmi na pobreží, šípy, valašky, meče lietajú, krv strieka. Vojaci behajú kde-tade. Voda zfarbená krvou... A čo robí Russell s Cate? No drží ju v náručí a tlačí jej jazyk do krku. Asi 5 minút. Ani sa nečudujem, že je chudák Cate nejaká bez farby. To nie preto, že je ranená, ale ten spuchnutý ksicht jej bráni dýchať! No dovi-dopo. Stačilo mi kino na 2 roky minimálne. Niežeby som tam chodievala často. Všetko totižto ilegálne sťahujem z internetu a kino navštevujem iba na 3D, keďže ešte nie som pripravená sedieť u seba v obývačke s 3D okulármi na ksichte. To už bude jaká sranda? Keď dojde návšteva, tak nedonesú čokoládu abo fľašku. Donesú 3D okuláre,ne? Jasné, že už trepem. Nechala som sa uniesť.

Naši malí Kurt a Dave sú stááále ustráchaní a momentálne dvakrát viac, lebo mi rozžuli moje najlepšie topánky, tak skoro plávali dole kanalizáciou. Som revala asi 2 hodiny. Kvôli topánkam, dobre vidíte. Ale keď oni si nevybrali vynosené, zapotené botasky. Oni sa museli pustiť do mojich nových gladiátorských letných sandálov a jediných štekličkách, čo som mala na snobské udalosti. Jediné preto, lebo také neznášam a to boli také núdzové, s 5 centimetrovým opätkom, chutnučko-decentné. Chlapi asi nepochopia, ale chlapi ma nečítajú. Okrem toho jedného, čo prečítal môj blog o želatínach a už tu nepáchol. :D Už som to rozchodila. Nie toho chlapa, ale rozžuté topánky .Lebo šak ja som neni materialistka predsa. Až tak veľmi. Len sa nechám sem-tam uniesť. A potom sa preplieskam, že čo mi úplne šibe? Revať kvôli topánkam?

A už posledný odsek. Len som chcela povedať, že včera začal Download festival, na ktorom som videla minulého roku Faith No More, Korn, Limp Bizkit, Marilyn Manson, Prodigy, Motley Crue, Billy Talent a tak ďalej. Tu sa to proste na festivaloch hviezdami len tak hemží kompletne celé 3 dni. No a tento rok sa teším, že tam nie sme, lebo prší. Ha. Síce sú tam AC/DC a Rage Against the Machine, ale prežijem. No a to ste mali vedieť, v akom šoku som minulého roku bola, lebo to bol môj prvý UK festival. A tam je prosím pekne 100,000 ľudí. Proste 3xPohoda a ešte kúsok a máte predstavu. Je to totálne šialenstvo a sú tam samí metláci a punkáči a rockeri. Je to všetko úžasné. Aj keď Pohodu mi to nenahradí, ani Topfest. Zážitky s dreamgirl odtiaľ, to je na ďalšiu kapitolu.
No a ja sa teraz idem dať do čítania toho mrte článkov, čo som premeškala za mesiac. A slovo mrte sa mi mrte páči. A tam to mám. Som infikovaná Bratislavou.

PS: Po 13 rokoch som sa rozhodla, aké chcem tetovanie. Asi ďalších 13 mi bude trvať, kým sa rozhodnem, kde ho vlastne chcem. Any ideas?