Monday, May 17, 2010

(koľko z 52?) A čo som to vlastne chcela?






Ha. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. To akože ja. Ale v tom zmysle, že ja sľuby plním a potom sa teším ako blázon. Vlastne sa neteším. Len sa tak chechcem popod fúz (ten včera vyvoskovaný), že: Cheche, veď som vám to vravela!

No a čo som to. Už som chcela písať ako bláznivá od predminulého víkendu, lebo veľa vecí sa dialo v krátkom čase a potom prišli títo tu a celý život naruby. Poviem vám, na dieťa nie som JEDNOZNAČNE pripravená (a ani nikdy nebudem), lebo dve malinké chlpaté klbká ma dokážu neskutočne zničiť. A to sa im venujem akurát tak po práci. Zabudli sme s boyfriendom jesť, zabudli sme na telku, na počítač, internet, všetko. Títo dvaja nám vynahrádzajú všetko. Okrem toho jedla. Nie sme vegoši, ale na hlodavce zas nie sme.


Toto je Kurt. Jasné ,že je môj.


A toto ustráchaný Dave v našej posteli.

Degu sú neskutočne rýchle - metelesku blesku plesku. Proste ani ich poriadne fotiť nemôžte, lebo kým cvaknete, už nie sú ani v zábere, resp. sú to len také dlhéééé rozmazané hnedé šmuhy.

No a predtým, než sme si zaobstarali týchto tu, čo bolo 9.5.2010 - to pre moju informáciu, nech viem, kedy majú "narodky" som mala bizy sobotu.

Ono to bolo takto. Angláni mali tesne po voľbách a o tom som chcela tiež písať. Lebo asi pred 5 minútami som si aj ja odvolila. Hurá. Už len postnúť obáločku. No ale dobre, anglické voľby, nie tie naše. O tých sa mi ani nechce, lebo by som sa len zbytočne zase raz rozčúlila. A treba mi toho, takto pred 30tkou si privodiť infarkt?
Hej, no a tí angláni mali účasť vo voľbách tuším viac ako 70 percent. No Snívajte s nami aj s Modrým z neba dokopy na Slovensku. A najlepšie na tom je, že si tu každý druhý vylepí plagát "svojej" strany na okno, aby ste akože mali jasno v tom, že do akej lokality sa presťahovať po voľbách. Chápete? To by bolo aké super, keby aj Slováci také niečo robili? Hneď by bolo pár okien povybíjaných. Alebo by sa vymieňali byty. Napr inzerát by mohol vyzerať: Vymením 3-izbový byt v Petržalke na Astronomickej (SaS) za 3-izbový byt na ulici, kde volili (SNS). Lol.
Všetko by bolo krásne zaškatuľkované. Každý spokojný. Každá časť by mala svoju samosprávu a nech si gazdujú ako chcú. Zo svojich. Toto už je len taká fantazmagorovina, to sa tu nerobí.

Ináč, konečne som prešla v anglickom O2 z klasickej "Prima kartičky" - kokos, už som dlho na Slovensku nebola, keď neviem ako sa takej "pay as you go" karte hovorí - na kontrakt. Číslo to isté, telefón ten istý, krásnych 10 libier na mesiac a ešte som k tomu dostala aj ďalší telefón zadarmo. Chápeš? Proste len tak. Aj keď som žiadny nechcela. Nie je to zrovna iphone, ale proste zadarmo. No nekúp to!
Ináč dá sa na Slovensku mať taký kontrakt, že 30-dňový? Lebo tu som to zažila prvýkrát. Kontrakt na 30 dní, ktorý sa samopredlžuje po každých 30 dňoch a keď ho chcete stopnúť, tak ho proste stopnete. Jaaaaaaaaaaaaaaj, ako mi tu je dobre bez vydrbaného slovenského Orangeu, o ktorom by som vedela napísať samostatný blog. Tak ma nasrali. A také pekné číslo som mala: 0908050220. Tak mi skúste zavolať. Nech naseriete aspoň nového majiteľa. :D

Hej, a keď sme šli do toho O2 obchodu, tak som si vykračovala v nových retro alá nohaviciach od starého otca. To ešte odfotím a hodím sem. Volám ich moje víkendové, keďže do práce musím chodiť kvázi SMART oblečená ( a nenávidím to). A celý víkend mám tieto retrové, čo mi venovala milená spolubývajúca, keď sa pred 2 týždňami presťahovala do het. :( A venovala mi kopec ďalších vecí. Lebo ich má moc. My chodíme nakupovať totiž do charity shopov - akože NAJLEPŠIE shopy v Anglicku. Fakt. Nielen, že sú lacné, ale majú tam značkové veci (no a čo, že použité) a ešte mám aj dobrý pocit, že som prispela na výskum rakoviny, Alzheimera, etc.

Tak ona má po piči veci odtiaľ. A už tam chodievam dosť často aj ja, lebo šak šetrím, ne? No, to je jedno. Keďže som ten víkend mala nejakú dobrú náladu a videla tých Číňanov na ulici meditovať a stolík s petíciou proti mučeniu a zabíjaniu ľudí v Číne, tak aj tam som sa podpísala. Ale stále mám pocit, že je to tak strašne málo. Podpísala som sa hlavne preto, lebo my sme boli pred 20 a viac rokmi v takej istej situácii ako Číňania a celý svet na nás proste jebal. Možno sa tam niekde v Amerike tiež dievča ako ja podpísalo na petíciu proti komunizmu vo východnej Európe a celé to bolo na veľký prd. Tak kurva prečo sme takí ľahostajní? Čo mám urobiť ako jedinec? Čo zmôže jedinec? A tu ma napadá správne socialistické heslo, ktoré sedí: V jednote je sila. Ale tá jednota je asi najťažšia vec na realizáciu. No nič, nechám tak.

Potom sme s boyfriendom šli na koncert tribute skupín. A "kopírovali" úspešne a menej úspešne kapely Pantera, Metallica, Gun's and Roses , Motley Crue a mal byť aj Iron Maiden, ale gitarista si zlomil ruku. Pantera bola fajn. Motley Crue spevák mi prišiel ako taký spolužiak zo strednej, čo sa biflil, mastné vlásky, väčšinou v dvojici s podobných intelektuálom, tkz. geeks. A po strednej mu jeblo, pomyslel si, že keď imituje speváka z Motley Crue, tak vyzerá celkom ako on. Nechal si narásť vlasy a teraz predvádza tie smiešne afektované pohyby v zatuchnutom klube. Ehm. No ale pobavili sme sa. Verím, že všetci sme mali podobných spolužiakov. Nie, žeby som si z nich uťahovala. Len ten opis mi proste sedel.

Pantera bola fajn - asi takáto:



A Tamellica bola fajn, gitarky, bubny, až na toho predpubertálneho speváka. Proste intrá boli v poriadku, pokiaľ nezačal škriekať spevák. Ale oceňujem snahu a zápal. Hádam zmutuje v dohľadnej dobe.
Najlepšie nakoniec. Gun's and Roses Conspiracy znovu potešili. Už som na nich bola predtým a spevák je čistý Axl. Rozumej, vie zahrať pekného kokota zo seba. Nabehne stále v cyklisťáčikoch a šatke na hlave. Veľké okulááááre a už škrieka: Sweet Child O Mine. Ale aj tak milujem najviac Paradise City, lebo sa tam spieva, že: Take me home to the Paradise City, where the grass is green and the girls are pretty, take me home. A toto Take mi home bliakam ako šialená, lebo Paradise City je pre mňa Slovensko samozrejme. Fňuk. Ale už iba 30-krát sa vyspím a budem TAM. Po roku a 2 mesiacoch. Aligááááátor. A dovediem si tam aj svojho Anglána, takže Wicked Lady, bacha! Ten je môj. :P

Posledná úplne odveci info na záver. Nenávidím anglické vysávače. Oni si ich tu asi kupujú ako doplnok do svojho domáceho fitnesska, lebo ináč si to vysvetliť neviem. Sú to tie 100-kilové multifunkčné - doslova - opachy, čo sa z nich hadica nedá poriadne vytiahnuť. Všade ich musíte vláčiť so sebou a to v krajine, kde každý dom má minimálne jedno poschodie a strmé schody. Logika nepustí. Vravím, že domáca posilka.
Presvedčte sa tu . Kde je tá naša 2kilová Eta, čo sa za mnou vláči ako pes na vodítku poslušne?



Sunday, May 16, 2010

Busy Lazy Beeeeeeeee



Už zajtra niečo napíšem. Čestné pionierske. Hej, aj pionierkou som stihla byť. Vykopávka. Haha.

To som si tu musela napísať takto verejne, lebo každý deň si vravím, že: Zajtra si už URČITE nájdem čas. Takže zajtra zajtra. A nie pozajtra. Určite zajtra! A ak nie, pôjdem sa hanbiť do kúta.

A ak áno, tak vysvetlím, prečo si v poslednej dobe neviem nájsť čas. Môžu za to Dave a Kurt. A už viac nepoviem, lebo by som asi napísala všetko, čo som sľúbila, že napíšem až zajtra. Ach.

Wednesday, May 5, 2010

Máme bytík!!!



To len taký krátky výkrik do internetovej čiernej diery. Máme náš vysnívaný byt. Teda druhý najlepší vysnívaný. Ten najlepší nám už budúci rok neuchmatnú. Ale nevadí. Je v tej istej budove, ktorá je zaradená do historických pamiatok, lebo je z roku 1765 - prerobená továrnička na príbory.

A proste sme MUSELI dostať byt v nej. A poviem vám, bol to strašný boj. Bolo to naháňanie ducha. Stále, keď som nejaký voľný byt na trhu objavila a volala do agentúr, už bol rezervovaný. A tento!! Tento bol osudový. Nielenže má číslo bytu ako deň môjho narodenia. Ale! Ja som už raz ohľadom neho volala a bol obsadený. Dnes ho objavil na nete boyfriend a pýta sa, či som tam volala. Ja, že reku hej, ale veď nech skúsi. Zavolal, obhliadka bola na siedmu večer a asi o 7.10 sme podpisovali zmluvu. Taaaaaaaaaak sa teším. Žiadne vylomené batérie, žiadne rádioaktívne farmičky okolo kuchyne. A HLAVNE! Môžem sa prejsť z kúpelne do spálne NAHÁ.

Musím sa pochváliť aspoň obývačkou. Aj s verandičkou malinkou priamo do dvora. :) A hlavne v tichej uličke.

Koniec, čumím tu na tie obrázky už asi hodinu a neviem sa dočkať. 3 týždne, baby!!! Juchú.

Monday, May 3, 2010

(16z52)Anglickí humusáci



Potrebujem radu a potrebujem sa aj trochu vyventilovať. Boyfriend má totiž za spolubývajúcich atómové bomby krížené so squattermi. Chvalabohu už len na pár týždňov. Hľadáme si totiž náš prvý spoločný bytík, ktorý sa, dúfam, nepremení na ďalšiu nočnú moru. Ale nie. Schválne hľadáme jednoizbový a nie garsónku, aby som počas hádky mala dvere, s ktorými môžem riadne tresnúť.
Jeho spolubydliči sa totiž "odpojili" od pŕs svojích mám v momente, keď sa presťahovali za štúdiom. Žiadne upratovacie návyky. Čo návyky, ani náznak.
 Preto prosím o radu. Hádžem tu fotky z boyfriendovho obydlia, v ktorom, chvalabohu, netrávime čas skoro vôbec, keďže môj dievčenský domček je omnoho útulnejší. Niekedy bordel, ale s upratovaním sa nejak vždy vieme dohodnúť aj bez slov. Je toto normálny chlapský bordel a ja som len proste žena, čo jej to vadí? A môj boyfriend je asi tiež len žena, lebo mu to vadí tiež?
Prosím, posúďte sami. Tramtadadááááá. Moja ventilácia, keďže upratovať ich neprinútim, som len hosťom v tomto dome. (A velice ma teší ukázať ten ich bordel svetu. Možno to hodím aj na facebook). Boyfriend ich neprinúti tiež, lebo veď "on neupratuje tiež" - podotýkam ICH bordel, ktorého boyfriend nie je tvorcom.


 Všimnite si okraj. A špíííína je zažratá. Asi rok. Kúpelňa bola čistená asi dvakrát za posledných 10 mesiacov. Brrrrr.



Áno, popolník na umývadle. A áno, hubky na umývanie riadu, keďže chalani šikovní vylomili batériu v kuchyni a už druhý týždeň bez prestania tam tečie studená voda prúdom. To budú učty, že? A ktože ich bude platiť, ktože?


Neverili by ste, ale prach a špina sa dokáže usadiť aj na vani. 


A poďme na kuchyňu. Vnútro rúry ani nefotím, lebo by ste hneď pribrali aspoň pol kila len zhliadnutím na usadený tuk.


Škoda, že k tejto fotke nemôžem pridať aj arómu, ktorú ten "smetný kôš" šíril. A nie, smetný kôš nie je to hliníkové vľavo. To je tam len na dekoráciu. Použité nulakrát.


To biele je asi soľ a naši zhúlenci odniekiaľ vypátrali, žeby im to malo pomôcť zbaviť sa myší. Hej, aj tie tam pobehujú a robia si žúrky v noci. Boyfriend minule jednu našiel vo svojom sáčku s cestovinami. Mŕtvu. Mal z toho dosť dlho traumu, keďže ju vytiahol nevedomky rukou spolu s hrsťou cestovín, ktoré sme sa chystali variť.


Toto je asi na štýl: "Čo sa budem trápiť uložiť dostičku na svoje miesto, keď som ju vykopol."


A milovaná batéria nakoniec. Časť batérie v "odkvapávatku".


Čo dodať? Že toto všetko, čo ste mali možnosť vidieť, budem upratovať JA. Hej, aj minulý rok som im vyupratovala celý dom. Tento rok sme sa tomu s boyfriendom chceli vyhnúť, ale jeho spolubydliace krysy sa pomaly potichúčku balia a vykotia sa odtiaľ do pohodlia obydlí svojich mamičiek celkom nečakane. Akurát vtedy, keď my dvaja budeme tráviť celý týždeň na mojom dome. A keďže boyfriend nechce prísť o depozit, budeme drhnúť celé toto baktériami nasiaknuté miesto my dvaja. Hawk. Nech žije CIF.

(15z52)Zahrievacie kolo



Nemám čas. Nemala som ho celý týždeň. Volám to, že zahrievacie kolo predtým, čo príde koncom septembra. Začne škola, 4 joby zredukujem na 3 a dve kávy denne asi na desať. Ale preboha ako to budem robiť? Poraďte mi ako, keď som už teraz po jednom trápnom týždni vycucnutá jak fľaša minerálky ráno po alko-párty?
Aj tu, aha, idem sa rovno ulievať a hádžem len obrázky. Toto sú prosím pekne pohľadnice, keď ste totálne na mizine. Musela som byť kreatívna. Teda, ehm, snažila som sa byť.

Narodeninové pre oca a dedka. No čo vymyslíte chlapom? Dedko má rád prírodu a chodieva do lesa. Foter je rybár, keď má voľno.

Toto bolo úplne spontánne počas rozhovoru v kuchyni so spolubývajúcou.
Následne sedela pohľadnička asi 2 mesiace na stole v jedálni, kým sa nerozhodlo, komu pôjde.



A hento je pre sesternicu, bratranca a tetu zľava doprava. Viem, tá vpravo vyzerá akoby sa mi už nechcelo. A veru že sa mi nie, keďže bola posledná.


Dnes to vidím na viacej obrázkových článkov, lebo táááák nemám čo povedať. Teda vlastne, som len unavená vypotiť viac slov ako opisy ku obrázkom. Soráč.