Monday, June 27, 2011

Zrelá na psychiatriu


Lietanie nepatrí medzi moje obľúbené činnosti. To už viem dávno. Hoci, keď som lietala častejšie, zvykla som si, dokonca som si niektoré lety aj užila.
Preto ma zaskočilo, čo sa so mnou začalo diať po kúpení letenky domov. Namiesto radosti z 10 dní dovolenky sa moje nálady zvrtli úplne iným, nečakaným smerom.
Začalo to nevinne. Po buknutí letenky som videla asi 3 filmy, ktorých súčasťou boli buď pády lietadla, alebo aspoň poriadne turbulencie. Boli to len krátke scény, takže podľa recenzie na film sa nedalo určiť, že tam budú padať nejaké lietadlá. A tu sa už začali vynárať paranoidné predstavy.
Potom do toho zadrbala matka, ktorá mala cestovať do UK tým istým lietadlom, ktorým ja priletím. Ryanair to tak robí: priletí, natankuje,odletí.
Lenže jej nechcelo prijať platby z dvoch rôznych kariet, takže si nakoniec zabukovala let na 7-meho. Pochybnosti sa zväčšili. Dala som si v svojej pomýlenej hlave dohromady, že sú to znamenia. Spolu s tým havarovaným lietadlom v Rusku minulý týždeň.

Začalo sa to zhoršovať a nikomu som sa s tým veľmi nezdôverovala v tých chvíľach, lebo som mala pocit, že ak to vyslovím, tak sa to stane. Držala som to v sebe, pokoj som mala, len keď som spala. Aj to môj spánok za posledné dva týždne nie je ktovieaký. Budím sa v noci a rozmýšľam. Snažím sa priviesť na rozum racionálne myšlienky. Presviedčam sa, že je to len moja bujná fantázia. Že žiadne znamenia neexistujú.
Mám cestovať sama po viac ako dvoch rokoch. Boyfriend so mnou tentokrát neide. Tam vidím príčinu všetkého strachu.

Za posledný týždeň sa moje stavy tak zhoršili, že sa to už nedalo vydržať. Ja neviem so sebou existovať a boyfriend ma už nezvládal. Záchvaty plaču, nechcela som, aby sa ma čo i len dotkol. Ležala som na posteli, revala, ale naozaj revala, s pazvukmi, so všetkým, zo zúfalstva. Kričala som Why am I feeling like this? Why?
Ale odpoveď neprichádzala. Po záchvate som sa ukľudnila a potlačila čierne myšlienky na pár dní. Nepomohli ani ukľudňujúce slová od Girl alebo iných kamarátov. Začalo sa to zhoršovať.

Včera večer som dosiahla asi vrchol. Na StumbleUpon mi vyhodilo stránku: How to survive plane crash! Vyvedená z miery. Zase. Pripadala som si ako psychicky narušená osoba. Ležala som v posteli, revala a mrmlala: I don't want to go. Dookola ako pokazená platňa. Určite som vyzerala ako typický príklad z cvokárne.
Vtedy sa boyfriend už naštval a začal hľadať po internete informácie. Potrebujem lieky. Našiel diskusie ľudí s podobnými pocitmi. Diagnóza: Panic Attack.
Návšteva lekára, ktorý mi to len potvrdil a predpísal lieky na upokojenie. Propranolol. Na teraz. Ak nepomôže, pred odletom ma čaká Valium.
Tento týždeň sa bude vliecť ako sopel. Napriek tomu, že mám práce vyše hlavy. Nedokáže ma rozveseliť ani fakt, že v nedeľu ideme na koncert Foo Fighters. A to je už čo povedať. Lebo vidieť Davea Grohla naživo by za normálnych okolností znamenal nefalšovaný orgazmus.

Takto som si výlet domov teda nepredstavovala. Myslite na mňa, prosím.

Saturday, June 4, 2011

Denník násťročnej - 6.časť






14.5.1995
Dnes to Jana Peťovi vysvetlila osobne. Dali si pusu na rozlúčku a každý išiel svojou stranou. Kiežby všetky rozchody boli také jednoduché.
Dnes ma mama ostrihala a Patrik mi pochválil účes. 2.mája som dostala M-ko a 6.mája sa mi skončila. :D

20.5.1995
V štvrtok sme už boli v Senici. Cesta trvala 9 hodín. Kokos, kdeže diaľnice vtedy. Stihla som prečítať knihu (Love story). Obedy, raňajky aj večere máme super. Včera sme hrali prvý zápas s Malackami - prehrali sme 3:2. So Senicou a Malackami sme hrali super, ale boli tam sprostí rozhodcovia - somári.
Bol tam aj jeden zlatý chalan, ale sprostý. Začali sme si odbíjať loptu, ale museli sme už hrať, tak sme sa stretli až na druhý deň. Potom si tam oblizoval pery a mal debilné reči. Nechutní chlapi.

29.5.1995
Rozhodla som sa, že zajtra pôjdem do školy. Akoby to bolo na mne. Haha. Ale to bude posledný deň v tomto týždni. V stredu sú skúšky, vo štvrtok 1. jún a v piatok ideme na okresnú olympiádu vo volejbale.
Silvia mi dohodla rande s tým chalanom, čo bol na atletike. Nechutný je teraz, po 15 rokoch. :)

3.6.1995
Včera som bola von, ale Peťo neprišiel. (Pomôcka - chalan, čo bol na atletike) Patrik chcel chodiť s Katkou. Ona mu dnes povedala nie. Prechádzala som sa s Marekom a Mariánom. Už skôr som bila Mareka spolu s Mariánom. To čo za sadistické 'hry' sme mali?!  A Marek povedal:"Prečo jej radšej nepovieš, že ju máš rád?"Ja Mariána nechcem. Juj, to si pamätám, že som nevedela, čo povedať. To bolo trááááápne. Napriek tomu, že som ho bila a v tom veku, keď ste niekoho bili, alebo oni vás, to znamenalo, že ste do neho. Ja som bola divná. Na rovinu všetko. Nie nejaké opačne otočené prejavy lásky. :D
Dnes sa skončil Baywatch. Bol perfektný.OMFJ! Dúfam, že tento týždeň prežijem. Chcem mať dvojku iba z fyziky! I'm a celebrity, get me out of here?

5.6.1995
Včera som bola v parku na tých slávnostiach. Boli sme aj na futbale. Bol tam jeden zlatý chalan. (V tej dobe boli všetci chalani zlatí.)Mal čierne vlasy, hnedé oči a krásne opálenú pokožku. Nechápem, prečo potom väčšina mojich frajerov boli blonďáci s modrými/zelenými očami, keď môj ideál krásy bol presný opak.
Stále na mňa pozeral, ale nie som si istá, či na mňa.   Toto nepotrebuje komentár. Váľam sa z tejto vety. :D
Bola som si po fotky na tablo. Celkom dobre sa tam ksichtím. Za hodinu idem k Janymu, lebo ma pozval na narodky. Jany je buchnutý do Kiky!



Friday, June 3, 2011

A Ella mi spieva...




www.stumbleupon.com

Posledné dva dni sa líšia od predošlej čierno-čiernej tmy. Akosi všetko vychádza samé od seba. Nič nie je nemožné a všetko je možné.

Usmievam sa na ľudí v meste, chodím vystretá. Pozerám filmy, čítam knihy. Neviem, čo skôr. Po prvotnej melanchólii, ktorá začala deň potom, ako som odovzdala portfólio a zrazu som nevedela, čo so sebou, môj život zase raz dáva zmysel. Všetko do všetkého zapadá.

Úplnou náhodou som sa dozvedela, že naši susedia, ktorých sme si nazvali Slon a Opica (hoci by to malo skôr byť Slonica a Opičiak) sa konečne vysťahujú o pár týždňov. Bývajú nad nami a polovicu roka som kvôli nim nemala kľudný, nerušený spánok.

Prestížnejší odbor architektúry na inej univerzite vyhlásil súťaž medzi študentmi všetkých škôl v meste. Môžem to robiť vo voľnom čase a celkom si tú nenútenú kreativitu užívam. Dáva mi to pocit, že škola sa úplne neskončila, ale ani že ma neťaží ako balvan. Súťaž sa volá 'Živá stena' a máme tú živú stenu navrhnúť, nakresliť a vyrobiť A3 leták.

Začala som cvičiť! Znovu. A dokonca sa z toho aj teším. Akurát dnes mám prestávku, lebo všetky svaly ma bolia. Snažím sa jesť veľa ovocia a zeleniny, lebo som sa zaprisahala, že pokiaľ si nevylepším telo, domov necestujem.:)

Práca sa začala hrnúť. Dnes som dostala asi 20 objednávok na tlmočenie a včera som bola pozvaná na pohovor. Síce na prácu, ktorú by som robila len 5 hodín týždenne, ale aj to je úspech.
Začala som si vybavovať pôžičku na štúdium v bankách a keďže mám zle skúsenosti so študentským pôžičkovým fondom, tentoraz nenechávam nič na náhodu. Volám helpline čo chvíľa a pýtam sa na každú drobnosť, len aby mi stále dali odpoveď, že mám na ňu nárok. Verdikt bude už len a len na banke.

Konečne som dočítala 100 rokov samoty od Marqueza v angličtine. Bol to boj. Ani neviem, aký mám z nej pocit, okrem toho, že som na seba hrdá, že som ju pokorila. O incestoch v rodine ma nejak nebaví čítať a môže to byť Oidipov komplex alebo hocičo iné Freudovské.
Začala som štrikovať a strašne sa z toho teším. Urobiť ponožku je pre mňa malina. Chystám sa na rukavice a svetre.:)
Na zajtra máme s boyfriendom objednaný stôl v Sushi bare. Ale to sú skôr stoličky, lebo len sedíme ze bežiacim pásom, takže tam veľmi stôl nie je. Stálo nás to len 15 libier, vďaka všemohúcemu Fejsbuku. Kamarátka zavesila výbornú stránku so zľavnenými kupónmi na stenu. Takže za jedlo v hodnote asi 35 libier zaplatíme len 15. Stránka sa volá Groupon a keď nebudete opatrní, pripraví vás o veľa, veľa peňazí. Ale samozrejme aj za adekvátne veľa, veľa vecí.

Ďalšia stránka, ktorá ma absolútne najviac inšpiruje a odporúčam ju každému, kto o nej ešte nepočul, sa volá stumble upon (www.stumbleupon.com). Ťažko je to vysvetliť, treba vyskúšať. Je to neskutočný zabijak času, ale zabíja ho veľmi užitočne a kreatívne. Má tiež prsty v mojej dobrej nálade, ak by sa prsty do dobrej nálady dali strkať a ak by, samozrejme, webstránka nejaké prsty mala.


Moja dobrá nálada a karma okolo mňa má len jednu HLAVNÚ príčinu. Svieti nám tu slniečko a je krásne teplúčko. Včera som vytiahla sukňu a po dlhom čase som sa sama sebe páčila v zrkadle. Veď vravím, že všetky moje nálady a depresie sú len kvôli nedostatku tepla a svetla. Kiežby tak bolo každý deň. Ale už zajtra nebude, takže ja teraz utekám užiť si svoju squelú náladu a budem predstierať, že takto to bude už na furt. ;)