(5z52) Som ja normálna?

 Dnes som sa zase raz pristihla. Viete, ako to chodí. Boyfriend ide von s kolegami na bowling, navaríte večeru, predstavujete si, že okolo tej 22hej sa asi dostaví a ešte predtým zavolá, že je na ceste. Medzitým si naplánujete všetky tie veci, ktoré nemôžte po večeroch, ktoré strávite s ním. Ako pozrieť si film: He is not that into you, relaxovať pri albume od Keane. Dať si kúpeľ, vymasírovať celé telo, posedieť so spolubývajúcou pri pohári vína, či vybaviť neodkladné "papierovačky".
Okolo pol desiatej boyfriend zavolá (po tom, ako ste dopozerali ten romantický film o vzťahoch a ako tam Ben Affleck romanticky požiadal Jennifer Aniston o ruku a utierate ešte stále slzy z líc), že sa ešte idú z práce najesť a že to určite potrvá. A už to ide ako z kopca.
Ak nebývate spolu, tak všetky veci sú určite v jeho byte: mejkapová taštička, veci na prípravu obedu v práci na druhý deň, časopisy, ktoré ste plánovali čítať ešte dnes večer, štrikovanie, na ktoré ste nažhavená, lebo vás to práve chytilo.
Čiže po: "Zlatko, ideme ešte niekam jesť" nasleduje :"Ale ja som navarila aj pre teba!" A potom to je:"Ale veď som ti vravel, že budeme von aj večerať."
"Nie, nepovedal!" a zložíte telefón a cítite sa ako piča, že ste mu skazili celý večer, lebo ste sebecká, povrchná, zakomplexovaná trápka, čo si nevie urobiť pre seba zábavný program na jeden, jediný večer.

Welcome in my world.

PS: Samozrejme som sa ospravedlnila, aj keď to tak vôbec necítim. Ale viem aspoň, že by to tak malo byť. Teda vôbec nie, malo by to byť tak, že tento článok by ani nemal vlastne existovať!

A zajtra o niečom intelektuálnejšom. Na zdravie!
A ten Keane furt hraje a žerie moje emociálne nervy.

Jeden, dva, tri, (4z52), päť, spočítam si všetko hneď.

V bodoch:

1. znovu začínam čítať anglické knihy po niekoľkomesačnej nechuti čítať čokoľvek v inom jazyku než v tom, čo poznám najlepšie, rovná sa čítanie žiadne, lebo v slovenčine, či češtine som vyčerpala všetko.
Ale v piatok čakám balííííík a v ňom časopisy zo Slovenska. Juch. Dík Klára. :)

2. administratívna práca nemusí byť vždy len nudná, dokonca ani skenovanie 7 hodín denne nie, ak máte skenovať oficiálne sťažnosti obyvateľov domovov pre starších ľudí.
Viď príklad: Pán Hruška, doniesli sa mi do uší sťažnosti na vašu adresu. Minulý týždeň ste vraj v spoločenskej miestnosti mávali spodným prádlom a vykrikovali neslušné slová na adresu ostatných obyvateľov domova.

3. pracujem na portfóliu. Doteraz som si myslela, že nenávidím svoju prácu. A ono je to celkom aj zábava, keď presedláte z 2D na 3D kreslenia. OVEĽA väčšia zábava. Čo mi to bolo na výške, že som mala voči tomuto strašnú averziu a myslela si, že logistika bude pre mňa to pravé orechové? Len tak mimochodom: Nebola!

4. Začínam chudnúť! Všetky kilá, čo ste sa na mňa nalepili potom, ako som prestala fajčiť, TRASTE SA!!! Želatíny vymrdané. V piatok hodina tanca. Streetdance, cháááápeš, brácho! A každý deň nachodím 10 km! do a z práce.

5. Snažím sa presvedčiť moju hlavu, že boyfriend nie je plastelína a nespravím z neho intelektuála po akom som vždy túžila (a v minulosti všetkých potenciálnych odohnala, nie, žeby som chcela). Musím sa proste zmieriť, že keď vyjde na trh jeho obľúbená hra, on si proste zoberie jednodňovú DOVOLENKU v práci. Proti gustu žiadne hysterické výbuchy.... Takže tolerancia ruuuulz. A musím sa naučiť milovať na ňom to, čo má a čím je, nie strácať čas transformovaním ho na niečo, čím by byť mohol, ale bolo by to také umelé....


Wua, aká som ja dnes premúdrelá. 

A btw (mimochodom) doháňam svoje pred30tkové predsavzatie. :o

A nezabudnite: Každý je víťaz ako tuhľa na obrázku nezabudli podotknúť sprejeri-frajeri v Sheffielde.