Sunday, March 13, 2011

Denník násťročnej - pokračovanie



 4.1.1995
Včera som si aj trochu poplakala a zaspomínala. Nie je mi to celkom jedno. Takže som nebola až taká necitlivka.  Večer o šiestej som šla s Mišom, Palom a Pištom von. Palo je zase iný. Správal sa milo, bol srandovný, na 'áno-nie-neviem' si dal mňa. Pamätá si niekto takú hru?
Ja som už z toho fakt jeleň. A že ženy sú komplikované...  
Keď sme šli na kopec, ja som povedala: Ja spadnem! a zvrešťala som. On: Keď spadneš ty, spadnem aj ja. You jump, I jump, či ako to bolo Leo?:) Ja to už asi nechám tak, nech sa to rozvíja ako chce.

5.1.1995
S tým, že sa mi viac páči Martin, to nie je celkom tak. Viac sa mi páči Palo, ale správaním viac Martin. Chacháááááá.


6.1.1995
A som doma. Slzy len zadržiavam. Keď si predstavím, že sú teraz všetci von, je mi do plaču. Chúďatko.


8.1.1995
Dnes som dostala M. Píšem Martinovi. Dúfam, že som mu nepísala o M.:)


10.1.1995
Dnes bol zase deň nanič, ako všetky, čo strávim v škole. To som ešte netušila, koľko rokov strávim v škole. Dobrovoľne. 

12.1.1995
Z matiky som dostala jednotku. Z angliny, z testu 3! A teraz spíkujem jedna báseň. Som živý dôkaz tvrdenia, že známky nie sú všetko. Zajtra konečne posledný deň v škole v tomto týždni. Nebolo jednoduchšie napísať, že zajtra je piatok? To som mala asi z toho písania slohov.
Z chémie píšeme labošku. Zo slohu donesie - Môj priateľ gaštan. Vravela som, že slohy sú na vine. Ale WTF?  Čo za žvásty sme písali? Well, sotva 5 rokov po revolúcii, knižky pravdepodobne furt tie isté.
Zajtra je trinásteho. Bože uchráň! Nepamätám, žeby som bola poverčivá. Ešteže si denník pamätá.


Friday, March 11, 2011

Začína mi hrabať


O toto sa s vami musím podeliť. Práve som dočítala článok u Wicked o Aligátore. Pekne som sa udrbávala. Prešlo asi 5 minút, čítala som už niečo iné, keď sa náš milovaný Kurt začal snažiť dostať cez kartón, ktorým sme mu zahatali cestu ku mrežiam. Áno, on na tých mrežiach vie nechutne pobrnkávať, že to vytáča.

Tak som naňho skríkla bez rozmýšľania túto vetu: Who is žužling?
No povedzte mi, nehrabe mi? Ja nechápem, ako som k tomu prišla, bolo to úplne impulzívne a nečakané. Uvedomila som si, čo som povedala až keď som to vyslovila. A za všetko môže Znu, čo žužlal slamku od Vinei. :)
Neskutočné.

Tuesday, March 8, 2011

Chcem mať zase trinásť








Kamarát na fejsi ma znovu nakopol. Hodil zopár úryvkov zo svojho denníka z roku 1999 a pripomenul mi, že ja mám tých denníkov doma asi 7. Len jeden jediný mám pri sebe a to úplne prvý, ktorý som začala v roku 1994.

Nabudúce, keď pôjdem na Slovensko, si musím zbaliť všetky ostatné. To je vám počteníčko lepšie ako v Bravo Girl.
Tak zopár úryvkov na dnes, keď tu máme tak pekne slnečno, že by sa to už skoro dalo nazvať aj jarou. Upozorňujem, moje denníky už v skorej puberte sú z 90% o chlapoch. Bože, aká som ja bola nudná?

17.10.1994
Dnes Palo vravel, že mi volal. Ale dobre, že sa mu pomiešali čísla, lebo potom by sa k nám dovolal. Neviem, čo on odo mňa chce.

16.11.1994 streda
Berú za mnou: Palo S., Milan F. a Juro T. Ale s tým som sa dnes pohnevala, lebo som ho zbila.( Agresívna už v ranom veku). Ľubovi som asi pred týždňom, vlastne v pondelok povedala neslušné slovo a on sa až teraz na mňa hnevá. (Ejha, nadávka!)

3.12.1994
V štvrtok mi napísal Martin.(Sledujete to? Nie email, ale normálny list perom na papieri!) Bola som veľmi prekvapená. Poslal mi  aj také šnúrky, ktoré boli v strede obalené papierikmi. Mala som ich potiahnuť za konce. Bola to petarda. Strašne som sa zľakla. (Toto si pamätám veľmi jasne, lebo som ich potiahla, keď som ich mala asi 10 cm od tváre. Následky sú zjavné dodnes). Kúpila som si nové BRAVO. Sú tam tetovačky. Jednu mám na ruke. (No a čo! Čítala som BRAVO a najradšej tenkrát poprvé)

31.12.1994
Som v H. (u starých rodičov). Včera sme s Janou chodili hore-dole. Konečne som sa osmelila a prišli sme k chalanom. Trepali sme somariny a nakoniec sme šli hrať karty. Potom sme s Lenkou ušli a poprechádzali sme sa. (Neviem, od koho sme ušli. Haha). Prišli sme späť. Boli tam ešte: Palo, Jano, Jana. Palo stále po mne pokukoval, ale ja som sa skrývala za Lenku.
PS. Palo podrástol. (:D aby bolo jasné, Palo, moja prvá nevinná láska,  bol asi o pol hlavy nižší odo mňa)
Nový rok bol hrozný. Plakala som, lebo som nemohla pozerať Policajná akadémia III. (OMFJ, v tomto som sa nezmenila, ešte stále plačem kvôli pičovinám.)
3.1.1995
A je to tu. Tak dlho tušené. Palo ma už dávno nemá. (Haha, to spojenie, že niekto niekoho má, alebo nemá)
Šli sme o pol šiestej do mesta. Martin, Palo, Pišta, Mišo, Jana a ja. Popredu šiel Martin s Palom. Naraz sa Martin odpojil a šiel za mnou a s Palom šla Jana. Martin mi všetko povedal. Palo si na škole našiel inú. Typický blíženec. Martin je super chalan. Ešte som ti o tom nepísala, ale mne sa už od letných prázdnin viac páči Martin. Dá sa s ním perfektne zhovárať. (Si všimnite ten plynulý prechod z Pala na Martina. Kiežby som tak bezstarostne menila chlapov aj v neskoršom veku). Ja som zaľúbená do Martina!!!  Dúfam, že ma neodmietne. Je toho na mňa priveľa. ( Ja chcem takéto priveľa teraz!)

Tak na dnes asi aj stačí. Ak sa páčilo, dáme pokračovanie.:)

Wednesday, March 2, 2011

Komouši, či aká chmára?


Predstavte si, že nájsť v anglických papiernictvách čistý áštvorkový zošit je ako nájsť v slovenskom zelovoci mandarinky v lete roku pána 1984.
STÁLE, keď sa vyberiem na misiu ČISTÝ Aštvorkový zošit, je jasné, že obehám papiernictvá aspoň štyri. Najlepšie však je, že majú zošitov po milú Jarmilu, ale len linajkových. A tie majú v obaloch všetkých možných  farbieb,motívov a veľkostí. Mne je úplne šum a fuk, či je na obale Toy Story 3, Justin Bieber alebo Patizón s Ofučanou. Síce s druhým a tretím spomenutým som si nie tak úplne istá. Jedine, žeby to bol jediný existujúci nelinajkový zošit na svete v celom Sheffielde. To už radšej Toy Story. Čistý zošit majú len v umeleckých potrebách, aj to len s nejakým grafickým špeciálnym papierom vo vnútri za nekresťanskú cenu. Nekresťanskou myslím 5 libier a vyššie. Oni nevedia písať bez linajok, alebo akú onú?
Toto je záhada väčšia ako bermudský trojuholník. No vytočí ma to zakaždým neskutočne. Zakaždým preto, lebo keď sa raz za polroka vyberiem na moju misiu Papiernictvo, čakám, že nastala nejaká zmena. A oni nič. Furt len tie jablká.
Dnes som mala šťastie. V tom najväčšom a najznámejšom papiernictve som jeden taký zošítok našla. Dalo by sa skoro povedať, že ako podpultový predaj. Pretože bol tak zašitý na zemi úplne pod všetkou  farebnou linajkovou mániou, že človek, ktorý nie je zúfalý za nelinajkovým zošitom ako ja, by ho nikdy nenašiel. Síce má len 48 strán (tenký), ale za 1.09 libry, no nekúp rovno dva. Pre istotu. Čo ak nabudúce nebude? Možno bol dnes taký anglický Mikuláš. Viete, že mandarinky a banány bývavali v zelovoci za socíku poväčšinou len vtedy? A 100 metrové šóry, aby sa aj vašim deťom ušlo na Mikuláša.
Mne sa dnes ušli dva podpultové Aštvorkové zošítky. A bolo že radosti ako na Mikuláša.