A Ella mi spieva...

www.stumbleupon.com

Posledné dva dni sa líšia od predošlej čierno-čiernej tmy. Akosi všetko vychádza samé od seba. Nič nie je nemožné a všetko je možné.

Usmievam sa na ľudí v meste, chodím vystretá. Pozerám filmy, čítam knihy. Neviem, čo skôr. Po prvotnej melanchólii, ktorá začala deň potom, ako som odovzdala portfólio a zrazu som nevedela, čo so sebou, môj život zase raz dáva zmysel. Všetko do všetkého zapadá.

Úplnou náhodou som sa dozvedela, že naši susedia, ktorých sme si nazvali Slon a Opica (hoci by to malo skôr byť Slonica a Opičiak) sa konečne vysťahujú o pár týždňov. Bývajú nad nami a polovicu roka som kvôli nim nemala kľudný, nerušený spánok.

Prestížnejší odbor architektúry na inej univerzite vyhlásil súťaž medzi študentmi všetkých škôl v meste. Môžem to robiť vo voľnom čase a celkom si tú nenútenú kreativitu užívam. Dáva mi to pocit, že škola sa úplne neskončila, ale ani že ma neťaží ako balvan. Súťaž sa volá 'Živá stena' a máme tú živú stenu navrhnúť, nakresliť a vyrobiť A3 leták.

Začala som cvičiť! Znovu. A dokonca sa z toho aj teším. Akurát dnes mám prestávku, lebo všetky svaly ma bolia. Snažím sa jesť veľa ovocia a zeleniny, lebo som sa zaprisahala, že pokiaľ si nevylepším telo, domov necestujem.:)

Práca sa začala hrnúť. Dnes som dostala asi 20 objednávok na tlmočenie a včera som bola pozvaná na pohovor. Síce na prácu, ktorú by som robila len 5 hodín týždenne, ale aj to je úspech.
Začala som si vybavovať pôžičku na štúdium v bankách a keďže mám zle skúsenosti so študentským pôžičkovým fondom, tentoraz nenechávam nič na náhodu. Volám helpline čo chvíľa a pýtam sa na každú drobnosť, len aby mi stále dali odpoveď, že mám na ňu nárok. Verdikt bude už len a len na banke.

Konečne som dočítala 100 rokov samoty od Marqueza v angličtine. Bol to boj. Ani neviem, aký mám z nej pocit, okrem toho, že som na seba hrdá, že som ju pokorila. O incestoch v rodine ma nejak nebaví čítať a môže to byť Oidipov komplex alebo hocičo iné Freudovské.
Začala som štrikovať a strašne sa z toho teším. Urobiť ponožku je pre mňa malina. Chystám sa na rukavice a svetre.:)
Na zajtra máme s boyfriendom objednaný stôl v Sushi bare. Ale to sú skôr stoličky, lebo len sedíme ze bežiacim pásom, takže tam veľmi stôl nie je. Stálo nás to len 15 libier, vďaka všemohúcemu Fejsbuku. Kamarátka zavesila výbornú stránku so zľavnenými kupónmi na stenu. Takže za jedlo v hodnote asi 35 libier zaplatíme len 15. Stránka sa volá Groupon a keď nebudete opatrní, pripraví vás o veľa, veľa peňazí. Ale samozrejme aj za adekvátne veľa, veľa vecí.

Ďalšia stránka, ktorá ma absolútne najviac inšpiruje a odporúčam ju každému, kto o nej ešte nepočul, sa volá stumble upon (www.stumbleupon.com). Ťažko je to vysvetliť, treba vyskúšať. Je to neskutočný zabijak času, ale zabíja ho veľmi užitočne a kreatívne. Má tiež prsty v mojej dobrej nálade, ak by sa prsty do dobrej nálady dali strkať a ak by, samozrejme, webstránka nejaké prsty mala.


Moja dobrá nálada a karma okolo mňa má len jednu HLAVNÚ príčinu. Svieti nám tu slniečko a je krásne teplúčko. Včera som vytiahla sukňu a po dlhom čase som sa sama sebe páčila v zrkadle. Veď vravím, že všetky moje nálady a depresie sú len kvôli nedostatku tepla a svetla. Kiežby tak bolo každý deň. Ale už zajtra nebude, takže ja teraz utekám užiť si svoju squelú náladu a budem predstierať, že takto to bude už na furt. ;)