A tak...

tu sedím, Suzanne Vega po 100 rokoch na Winampe. Teda ani by nebola, kebyže som si nestiahla jej Collection. Dúfam, že ma nikto nezabachne za to, že som priznala, že som niečo stiahla z netu.
Už dlho sa mi tisíc nápadov preháňa hlavou, ale mám akýsi blok v hlave. Blok pred blogom. Haha.
Možno to bude tým, že som zmenila trvalé bydlisko, 99 % času rozprávam nie po slovensky a tým pádom slovenčina (tá chabá slovná zásoba, čo som mala) mizne z mojej hlavy a je mi čoraz horšie vysvetľovať veci, čo sa stali tu, v angličtine, po slovensky niekomu. Nemyslela som si, že na to stačí tak krátky čas. Presne 1 rok, 5 mesiacov a 3 dni. Toľko (cca) som potrebovala na to, aby mi prestal chýbať slovenský chlieb, halušky, kofola, pivo, minerálka, atď. Ono nevravím, že to do seba nevpracem v priebehu 5-tich minút a neoblizujem sa ďalších 5, keď som na návšteve (1 z 2 v roku) na mojej rodnej hrudi.
A tak som len chcela povedať, že ten blok pomaly odbúravam. Toť dôkaz tých pár písmenok, čo som teraz naťukala.
Hádam bude lepšie a vlastne hej, Carpe diem. Aj písaním blogu. Aspoň mám pocit, že som dnes za sebou niečo zanechala. Niečo nehmotné. Nie to, čo som spláchla do mestskej kanalizácie.