Wednesday, March 3, 2010

Jeden, dva, tri, (4z52), päť, spočítam si všetko hneď.




V bodoch:

1. znovu začínam čítať anglické knihy po niekoľkomesačnej nechuti čítať čokoľvek v inom jazyku než v tom, čo poznám najlepšie, rovná sa čítanie žiadne, lebo v slovenčine, či češtine som vyčerpala všetko.
Ale v piatok čakám balííííík a v ňom časopisy zo Slovenska. Juch. Dík Klára. :)

2. administratívna práca nemusí byť vždy len nudná, dokonca ani skenovanie 7 hodín denne nie, ak máte skenovať oficiálne sťažnosti obyvateľov domovov pre starších ľudí.
Viď príklad: Pán Hruška, doniesli sa mi do uší sťažnosti na vašu adresu. Minulý týždeň ste vraj v spoločenskej miestnosti mávali spodným prádlom a vykrikovali neslušné slová na adresu ostatných obyvateľov domova.

3. pracujem na portfóliu. Doteraz som si myslela, že nenávidím svoju prácu. A ono je to celkom aj zábava, keď presedláte z 2D na 3D kreslenia. OVEĽA väčšia zábava. Čo mi to bolo na výške, že som mala voči tomuto strašnú averziu a myslela si, že logistika bude pre mňa to pravé orechové? Len tak mimochodom: Nebola!

4. Začínam chudnúť! Všetky kilá, čo ste sa na mňa nalepili potom, ako som prestala fajčiť, TRASTE SA!!! Želatíny vymrdané. V piatok hodina tanca. Streetdance, cháááápeš, brácho! A každý deň nachodím 10 km! do a z práce.

5. Snažím sa presvedčiť moju hlavu, že boyfriend nie je plastelína a nespravím z neho intelektuála po akom som vždy túžila (a v minulosti všetkých potenciálnych odohnala, nie, žeby som chcela). Musím sa proste zmieriť, že keď vyjde na trh jeho obľúbená hra, on si proste zoberie jednodňovú DOVOLENKU v práci. Proti gustu žiadne hysterické výbuchy.... Takže tolerancia ruuuulz. A musím sa naučiť milovať na ňom to, čo má a čím je, nie strácať čas transformovaním ho na niečo, čím by byť mohol, ale bolo by to také umelé....


Wua, aká som ja dnes premúdrelá. 

A btw (mimochodom) doháňam svoje pred30tkové predsavzatie. :o




A nezabudnite: Každý je víťaz ako tuhľa na obrázku nezabudli podotknúť sprejeri-frajeri v Sheffielde.


1 comment:

Ivana said...

Včera som bola v kine na Valentinovi a konečne aj keď len vo filme sa potvrdila moja teória, ktorú som sa snažila naučiť aj Marcela ale bez úspechu zdá sa, a to, že ak milujeme, milujme nie len pozitíva a kladne vlastnosti toho druhého ale aj jeho negatíva. Predstav si ako sa asi tvaril keď som na jeho otázku prečo ho milujem odpovedala okrem tých uzasnych veci že preto že ponožky hadze pod posteľ... :)... Ja fakt že som to na začiatku nevedela pochopiť ale po čase som to prijala- bolo to jedinečné... :)...

Teraz už nemám pocit že dokážem milovat niekoho tak, ako jeho...

Btw. pobavila ma ta sťažnosť skenovana a huraaaa že si zistila že tá práca baví, teraz už len nájsť tu prácu s 3D a máš vyhrate :).