(5z52) Som ja normálna?

 Dnes som sa zase raz pristihla. Viete, ako to chodí. Boyfriend ide von s kolegami na bowling, navaríte večeru, predstavujete si, že okolo tej 22hej sa asi dostaví a ešte predtým zavolá, že je na ceste. Medzitým si naplánujete všetky tie veci, ktoré nemôžte po večeroch, ktoré strávite s ním. Ako pozrieť si film: He is not that into you, relaxovať pri albume od Keane. Dať si kúpeľ, vymasírovať celé telo, posedieť so spolubývajúcou pri pohári vína, či vybaviť neodkladné "papierovačky".
Okolo pol desiatej boyfriend zavolá (po tom, ako ste dopozerali ten romantický film o vzťahoch a ako tam Ben Affleck romanticky požiadal Jennifer Aniston o ruku a utierate ešte stále slzy z líc), že sa ešte idú z práce najesť a že to určite potrvá. A už to ide ako z kopca.
Ak nebývate spolu, tak všetky veci sú určite v jeho byte: mejkapová taštička, veci na prípravu obedu v práci na druhý deň, časopisy, ktoré ste plánovali čítať ešte dnes večer, štrikovanie, na ktoré ste nažhavená, lebo vás to práve chytilo.
Čiže po: "Zlatko, ideme ešte niekam jesť" nasleduje :"Ale ja som navarila aj pre teba!" A potom to je:"Ale veď som ti vravel, že budeme von aj večerať."
"Nie, nepovedal!" a zložíte telefón a cítite sa ako piča, že ste mu skazili celý večer, lebo ste sebecká, povrchná, zakomplexovaná trápka, čo si nevie urobiť pre seba zábavný program na jeden, jediný večer.

Welcome in my world.

PS: Samozrejme som sa ospravedlnila, aj keď to tak vôbec necítim. Ale viem aspoň, že by to tak malo byť. Teda vôbec nie, malo by to byť tak, že tento článok by ani nemal vlastne existovať!

A zajtra o niečom intelektuálnejšom. Na zdravie!
A ten Keane furt hraje a žerie moje emociálne nervy.