(18z52) Piate cez deviate

Konečneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee! Internet, prosím pekne, to je závislosť 21 storočia. Mala som možnosť zažiť abstinenčné príznaky, keď som čakala, kedy nás konečne pripoja na novom byte. 10 dní! To boli skoro také isté absťáky ako keď som prestala fajčiť. Tiež sme sa s boyfriendom len hádali a ja som mala hysterické výstupy končiace potokom sĺz. Fakt! No ale už som kľudná, mám svoju dávku, môžem tu konečne vyložiť všetko, čo mi leží na srdci a ešte aj domáca Pina(neviem tam drbnúť ten šialený španielsky mäkčeň, či vlnovka, či čo to)Colada tu na mňa kuká z pohára. No ale mi je HEJ. A ešte viete, prečo mi je hej? Lebo už len 6, slovom šesťkrát sa vyspím a budem kde? No predsa v raji. :) No a aby ste ma v tom raji spoznali, tak budem mať pre istotu zafarbené vlasy na, na, na.... No proste tak, že ich neprehliadnete.

Bože, ja neviem, kde skôr začať. Problémov mám vyše hlavy, všetko a všetcia me serú. Áno, všetcia, to nie je preklep. Lenže keďže sa už dostávam do slávnostnej nálady pred odletom na Slovensko, nebudem si ju kaziť a hlavne nebudem kaziť piatkovú náladu vám, keď vám ju zajtra aj tak skazia výsledky volieb. Teda, ja dúfam, že nie, ale nevidím to ružovo. Ja som si už pekne krásne odvolila asi pred 3 týždňami, aby ste boli v obraze. A bolo to teda riadne divné. Za compom, hudba pustená, som zakrúžkovala asi 3 ženské mená. (Veď som nejaká sufražetka,ne?) A vlastne odvolil boyfriend, lebo na pošte to bol hodiť do "urny" on. Lol.

Vlastne som sa teraz rozhodla, že vám tu nebudem vyprávať, aký je môj manažér chuj - hanba gay komunite jak sa patrí. Nebudem ani nadávať na boyfrienda po prvých spoločne prežitých 2 týždňoch v spoločnom. Nemôžem povedať, že bez ujmy na zdraví. Hlavne tom duševnom. Ani aké sú agentúry na prenájom bytov chamtivé a arogantné a ako všetci hrabú čo najviac k sebe a človečina odišla na dovolenku. Minimálne na materskú. Lebo čo? Lebo som z toho unavená a idem sa sústrediť už len a len na štvrtok a na môj panický strach z lietania. Blééé, dám voľajaký rohypnol alebo 4 pred odletom a bude hádam fajn. Posledný mesiac si stále predstavujem ako padáme s lietadlom a vtedy tak kopnem nohou do vzduchu - ako keď zo spánku kopnete, keď sa vám niečo zlé sníva. Ale ja nespím, ja to robím za bdelého snívania. Zabijem sa?

A ešte som zabudla jednu veľmi dobre mienenú radu, ale keďže som bola odrezaná od sveta, tak už je aj možno neskoro. Boli ste na Robina Hooda v kine? Áno? Chachááá, tak vám treba. Teda aj mne. Lebo ja som si naivne myslela, že keď Russell Crowe a Cate Blanchett, tak proste to musí byť pecka. A nebola. Bolo to viac ako zlé a asi po 30 minútach utrpenia som sa chcela zdvihnúť a odísť. Ale tak som nechcela nechať boyfrienda trpieť samého. Dám opis len jednej scény a myslím, že vám bude stačiť. Bitka Francúzov s Angličanmi na pobreží, šípy, valašky, meče lietajú, krv strieka. Vojaci behajú kde-tade. Voda zfarbená krvou... A čo robí Russell s Cate? No drží ju v náručí a tlačí jej jazyk do krku. Asi 5 minút. Ani sa nečudujem, že je chudák Cate nejaká bez farby. To nie preto, že je ranená, ale ten spuchnutý ksicht jej bráni dýchať! No dovi-dopo. Stačilo mi kino na 2 roky minimálne. Niežeby som tam chodievala často. Všetko totižto ilegálne sťahujem z internetu a kino navštevujem iba na 3D, keďže ešte nie som pripravená sedieť u seba v obývačke s 3D okulármi na ksichte. To už bude jaká sranda? Keď dojde návšteva, tak nedonesú čokoládu abo fľašku. Donesú 3D okuláre,ne? Jasné, že už trepem. Nechala som sa uniesť.

Naši malí Kurt a Dave sú stááále ustráchaní a momentálne dvakrát viac, lebo mi rozžuli moje najlepšie topánky, tak skoro plávali dole kanalizáciou. Som revala asi 2 hodiny. Kvôli topánkam, dobre vidíte. Ale keď oni si nevybrali vynosené, zapotené botasky. Oni sa museli pustiť do mojich nových gladiátorských letných sandálov a jediných štekličkách, čo som mala na snobské udalosti. Jediné preto, lebo také neznášam a to boli také núdzové, s 5 centimetrovým opätkom, chutnučko-decentné. Chlapi asi nepochopia, ale chlapi ma nečítajú. Okrem toho jedného, čo prečítal môj blog o želatínach a už tu nepáchol. :D Už som to rozchodila. Nie toho chlapa, ale rozžuté topánky .Lebo šak ja som neni materialistka predsa. Až tak veľmi. Len sa nechám sem-tam uniesť. A potom sa preplieskam, že čo mi úplne šibe? Revať kvôli topánkam?

A už posledný odsek. Len som chcela povedať, že včera začal Download festival, na ktorom som videla minulého roku Faith No More, Korn, Limp Bizkit, Marilyn Manson, Prodigy, Motley Crue, Billy Talent a tak ďalej. Tu sa to proste na festivaloch hviezdami len tak hemží kompletne celé 3 dni. No a tento rok sa teším, že tam nie sme, lebo prší. Ha. Síce sú tam AC/DC a Rage Against the Machine, ale prežijem. No a to ste mali vedieť, v akom šoku som minulého roku bola, lebo to bol môj prvý UK festival. A tam je prosím pekne 100,000 ľudí. Proste 3xPohoda a ešte kúsok a máte predstavu. Je to totálne šialenstvo a sú tam samí metláci a punkáči a rockeri. Je to všetko úžasné. Aj keď Pohodu mi to nenahradí, ani Topfest. Zážitky s dreamgirl odtiaľ, to je na ďalšiu kapitolu.
No a ja sa teraz idem dať do čítania toho mrte článkov, čo som premeškala za mesiac. A slovo mrte sa mi mrte páči. A tam to mám. Som infikovaná Bratislavou.

PS: Po 13 rokoch som sa rozhodla, aké chcem tetovanie. Asi ďalších 13 mi bude trvať, kým sa rozhodnem, kde ho vlastne chcem. Any ideas?