Štrikovacia nálada ako sa patrí na toľko snehu

Zase na mňa došla romantika. Rozhodla som sa, že chcem krásnu zimnú čiapku s ušááámi, tak som sa vrhla do štrikovania. Počas štrikovania som došla k záveru, že by som to chcela robiť na plný úväzok. Inšpirovali ma stovky webstránok s nááádhernými vecami. Jeden príklad za všetky mám medzi blogmi, ktoré nasledujem: Fly along. Baba je strašne šikovná. Chcela by som sa vypracovať ku takému štandardu. Fakt.

Načo ja vlastne študujem ďalšiu vysokú školu, opýtala som sa v SMSke spolužiaka, keď som bola v najväčšom štrikovacom zápale. Spolužiak mal v tom hneď jasno. Veď môžeš robiť štrikovanú architektúru. (Keďže študujem architektúru) Haha. Vynaliezavý. To by boli tak krásne staticky vyštrikované budovy.

No a tuto môj úplne prvý pokus o čiapku.

Akurát, že som na nej dokafrala viac vecí, ktoré nie je vidieť takto z diaľky, tak som sa už neunúvala ani robiť dĺžku adekvátnu mojej hlave a preto plní teraz oveľa dôležitejšiu misiu.

Tuhľa:

Naše krásne degúše sa v nej ihneď udomácnili a ani za boha vyliezť. :)

Ináč skoro úplne som zabudla opísať historky s Kurtom a Davom za posledný polrok. To vám je rovno na knihu. Už ju tvorím v gebuli. Ale nateraz idem robiť gule v paradajkovej omáčke so zemiakovou kašou. (Slina mi až kvapla na klávesnicu).
Dobrú chuť si prajem.