Postrehy

Predstavte si, včera sa stalo niečo zvláštne. Bola som tlmočiť ako po iné dni, ale toto bolo u psychológa o miernej depresii. Sedela som tam hodinu a pol s tým čechom, čo vlastne ani tlmočiť nepotreboval a vstrebávala každé slovo psychológa, lebo som mala pocit akoby sa rozprával so mnou. Vyšla som von s lepšou náladou, Čech sa mi priznal, že si furt volá tlmočníčku, hoci ju nepotrebuje. Len aby pomohol krajankám si trošku privyrobiť. No nie je podarený? Vtip je v tom, že v mojich dlhotrvajúcich depresívnych stavoch som práve toho psychológa potrebovala a to, že som bola na tej session akurát ja, bolo podľa mňa dielo niečoho alebo niekoho nie z tejto Zeme.


A tak som sa začala znovu obzerať po svete a všímať si veci a sneh ma začal tešiť, každá jedna snehová vločka. Keď som si už tak všímala, tak som si všimla "reklamu" autobusovej spoločnosti v buse cestou domov.
Písalo sa tam že: Napľuj a utekaj! Tu by sa hodil teraz taký ten emotikon so zdvihnutým jedným kútikom a bublinkou z úst v ktorej by sa písalo: E?

Lebo asi tak nejak som sa na to kukala. A potom čítam ďalej a tam: Ak opľuješ šoféra a utečieš, nemysli si, že ostaneš v anonymite. Odteraz máme na palube špeciálne prístroje, ktoré zo vzorky slín vedia určiť tvoje DNA a takto budeš na našej listiny hanby. Navždy.

To už kde smeruje tento svet, že ľudia považujú za vhodné opľúvať šoférov, keď sa im niečo nepáči? No ďakujem ti, milé Anglicko. Predpokladám, keď vynaložili na túto mini-kampaň určité financie, tých "pľúcich" ľudí asi nebolo len päť a pol...

Ďalej budem pokračovať hádankou.

 Ktorú slovenskú staničnú by ste tipli podľa obrázkov nižšie?

Nápoveda: Žiadnu
Toto prosím pekne je môj prvý objav parádneho anglického šlintaku (rozumej 4. cenovej). Tak tu si vysedávam, keď akurát čakám medzi jednotlivými tlmočeniami našim rodákom Romákom a cítim sa skoro ako doma. Prečo skoro? Lebo v týchto anglických cafe shopoch pivo, borovičku ani žiadny iný alkohol (kupodivu) nenájdete. Ale nájdete ocapkané stoly a správnych robošov. Hodinové čakanie pri káve za 90 pencí! (no nekúp to) mi spríjemňovala Borušovičovej Urobíme všetko, čo sa dá. Tá žena teda vie písať, vám poviem, nech si kto chce myslí, čo chce. Vyčarila mi úsmev na tvári, keď ma nebolo schopné rozosmiať ani zhliadnutie Slunce, seno a pár facek. A to je u mňa už čo povedať, keďže Slunce je naša rodinná kultovka.