Som unavená

Opustil ma humor. Neviem sa smiať. Neviem sa chodiť vonku zabaviť. Lepšie sa cítim doma, spoločnosť ma znervózňuje.

Je to vekom? Fakt tá 30-ka vyzerá takto? Alebo som len unavená z ľudí, z boja proti veterným mlynom? Unavená z tejto krajiny?

Fantázia už mi dávno utiekla niekam do het. Snažila som sa zmeniť svet k lepšiemu a celá moja snaha by sa dala prirovnať k hádzaniu hrachu o stenu. Vložila som do toho hádzania všetku energiu a viac. Už mi žiadna neostala. Som sklamaná z veľa vecí - je jedno akých. Majú však jednu spoločnú vec - ľudí. Tých ľudí, ktorým ľudskosť a vľúdnosť a porozumenie odišli na dôchodok. Žijem v uponáhľanom svete, kde sa nik o nikoho nezaujíma. Každý si hľadí svoje. A to bolí. Veľmi. Cítim sa akoby som bola tieň cez ktorý celá ostatná masa prechádza bez povšimnutia.

A internetové spojenia takéto stavy neriešia, priatelia. Ani týchto pár písmenok. Bolí ma celý človek a je mi na grc z tejto NEcivilizácie. Zašiť sa na 10 rokov do džungle, tam vidím riešenie. Neviem totiž držať krok s týmito mutantmi vygenerovanými dnešnou spoločnosťou Bodka