Veľká Noc

Úplne mi vypadla z hlavy. Vážne. Včera, keď mi segra opisovala, ako ju chalani chceli hodiť do rieky, ani na chvíľu mi nenapadlo, čo bol vlastne dôvod. Až keď vyslovene napísala Veľká Noc, tie dve slová, ktoré som už nepočula poriadne štyri roky, zaplo mi.

Uvedomila som si, že mi to chýba. Slovenské zvyky a sviatky. Naučila som sa to vytlačiť z hlavy. Najťažší bol len prvý rok. Boyfriend by ma aj rád pooblieval, ale ako na potvoru som sa v sobotu ráno zobudila chorá, takže sa toho musel vzdať. Vytiahol však aspoň korbáč, čo má upletený od môjho dedka a cez perinu mi šupol pár po zadku. Šibi, ryby sa ešte nenaučil. J

Napriek jeho snahe to tu nikdy nebude také ako doma. Pre Angličanov Veľká Noc znamená asi jediné - štyri dni voľna. Deťom sa nakúpia čokoládové vajcia a tie potom pchajú celý predĺžený víkend pred telkou, či plejstejšn.

Viem, že sme so segrami a mamou posledné roky zamykali dvere a čušali ako vši, keď sa ozval zvonček pri dverách, alebo v tom lepšom prípade sme sa zašili na chalupu a opaľovali sa v záhrade. Ale nebolo to vždy tak. Pamätám si, ako sme si s kamarátkami počítali, koľkí chalani nás prišli oliať. Čím viac, tým lepšie. To znamenalo, koľkí za nami 'išli'. Sranda bola, keď po olievaní mama usadila kupačov v obývačke a ponúkala jedlom a ja som sa okúňala a hihňala, lebo všetko bolo také 'tráááááápne'. Zhovárať sa s objektom môjho záujmu pred rodičmi bola vtedy katastrofa.

Chýbajú mi výkriky z rôznych bytov uprostred sídliska, chlapi z folklórnych súborov, kráčajúc v krojoch a s vedrami v rukách, spievaním pripravujúc mladé tanečníčky na ich skorý príchod. Ach, tak som im vtedy závidela. Chýbajú mi poobedia, keď sa tackajúci chlapi vracajú domov, lebo na 25 návštevách museli vypiť aspoň po štamperlíku. Chýba mi ‘voskovanie’ vajíčok, tisíc smradľaviek na tričku, zemiakový šalát, údená šunka, cvikla, škodoradostný otec, ktorý sa uchechtával, keď nás chlapci strkali jednu za druhou do vane pod studenú sprchu. Ale najlepší býval aj tak on, keď nás vyslovene zobudil s pohárom vody šplechnutým do tváre, keď sme boli ešte hlboko v ríši snov. To bol jediný víkend v roku, keď sa zobudil skôr ako mama.
Babinkine koláče! Babinkine koláče boli na vraždu. Piekla aj barančeka. Viete, v takej tej forme v tvare sediaceho barana a chutilo to ako vanilkové rožky.

Tak už len jedno. Tešte sa zo sviatkov, užívajte si ich a udržiavajte tradície. To je to, čo nás robí jedinečnými. Nikdy by mi nenapadlo, že niečo také zo mňa vyjde, ale ja ľúbim naše tradície a viem si ich konečne aj oceniť.