Chcem zobrať veľký dáždnik a zatvorený ho hádzať po imaginárnych ľuďoch, čo rozhodujú o mojom živote

Ja viem, ja viem, sa tu len sťažujem. Ale ako sa nemám sťažovať, keď na účte mám -90 libier a v hotovosti jednu jedinú libru. Časy sú ťažké a táto podrbaná kríza ma už začína srať.
No ale po poriadku. Ako sa to vlastne celé začalo....
Za siedmimi rovinami a siedmimi mlákami (akéže hory tu na tejto platni) niekedy pred polrokom dostala Vodnárka preplesk cez ústa. Taký ten imaginárny, ale bolel viac ako skutočný.
Keď si myslela, že všetko je viac ako v pohode, že konečne na skoro 30ročné kolená ide šetriť na dôchodok. Vtedy práááááásk, prepúšťanie. Nie, nie, Vodnárka ostala, ale len na polovičný úväzok, čo stačilo ako veľká červená pečiatka s bielym nápisom STOP pre sporenie.
A keďže nejak tú prácu nemusela a chcela sa poistiť nejakým spôsobom, že keby došlo k ešte väčšiemu prepúšťaniu, tak bude mať PLÁN B.

Aby som to skrátila. Prihlásila som sa na výšku. Jej. Konečne som prišla na to, čo by ma bavilo a ako sa vraví, nikdy nie je neskoro. Na nič!!! Všetkými virtuálnymi papierovačkami som prešla, skúškou anglického jazyka, a tak dále, a tak dále.
Podala som žiadosť o študentskú pôžičku, prišiel pekný papierik, že áno, máte nárok. Hurá. Všetko vyriešené. Výpoveď podaná. V kríze!!! Hrdinka. Ale risk nie je vždy zisk a Vodnárka utrela hubu. Presťahovala som sa do mesta univerzity, našla si študentské ubytovanie. A prááááásk. Ďalšia cez hubu.
2 týždne pred začatím školy ďalšia krásna obálka, ktorú by som zhrnula do: Nie,nie,nie, žiadna školička, moja zlatá, pôžičku ti nedáme, lebo nemáš nárok. Kde ty chceš pôžičku, keď už jednu vysokú školu máš.
A tak som klapla naprázdno. Ešte že mám tú 4 hodiny/týždenne prácu. Mám na rožky.Sem-tam na rezeň.

Pôžička z banky padla tiež, keďže tu zatiaľ nie som dlhšie ako 3 roky. Tak som si dala pekne odklad školy o rok a idem sa snažiť šetriť na štúdium. Ale v tejto kríze by som mohla zarobiť asi len ako topless hosteska alebo potom až aj top aj bottomless, aby som našetrila také prachy. Dnes som došla do banky. Uistiť sa, či tam naozaj nie je nejaká výnimka, či naozaj môžem dostať študentskú pôžičku. (Lebo s mojimi 0+ kozami a ricami Košicami sa mi veľmi do porno-priemyslu nechce. To akože nenaznačujem, že kebyže by som bola vychrtlá barbina s Ejha kozami, že by sa po mne zaprášilo a Rosenberg by bol môj kolega.) Áno, môžem, do výšky 1500 libier.Škoda len, že ročné školné je 3300 libier. Tak ďalšia cez hubu.

No a prečo som vlastne nasratá? Lebo už v tomto zúfalstve bez peňazí a bez práce ostala len jedna možnosť. Ktorej som sa mimochodom oblúkom vyhýbala. Sociálna podpora. Viem, ako naši a iní spoluobčania s radosťou "využívajú" tunajší sociálny systém. A už aj chápem, prečo. Je to tak jednoduché, zavoláte na číselko, rozpoviete svoju situáciu, navrhnú vám, pod aký typ podpory spadáte, potom už len stretko na úrade práce, kde zdokladujete všetko, čo ste povedali cez telefón a je to. Peniažky vám chodia na účet.
Ani neidem rozprávať, ako som sa cítila na úrade, keď som si išla vyžiadať informácie. A nevravím, ako som sa cítila počas 30 minútového pohovoru cez telefón. Cítila som sa vinná, že cuciam tento štát. Dúfam teda už len, že fakt len na kratulinko, lebo verím, že si prácu do mesiaca nájdem. Lebo JANUÁR je môj mesiac!!! A nie že NIE.

Do riti, viem sa tak rozkecať a nie a nie sa dostať k pointe. Pointa teda je. Žiadna.
Ale prd. Jasné, že mám pointu. V tejto krajine sa k akejkoľvek pôžičke nedostanete len tak ľahko. Bariéra za bariérou. A ja si chcem len požičať a potom splácať všetko do poslednej pence hoci aj s úžerníckym úrokom. Prisahám. Preto som najprv šla cez pôžičky.Nechcem nič len tak, ja chcem tie peniažky vrátiť.


Dostať všelijaké sociálne výhody, to je med lízať. Do prčic. Je TOTO v poriadku? Dostávať peniaze zadarmo, len tak, proste nič odo mňa nechcú naspäť? A tak ľahko ich získať. A keď chcem požičku, môžem sa aj posrať a nič? Niekto si pomyslí, že som asi divná, keď sa rozčuľujem, že niečo dostanem zadarmo tak ľahko. Ale áno, VADÍ mi to. Lebo to proste nie je v poriadku, že hocijakí špekulanti sa dostanú k peniazom tak ľahko. Áno, je to dobré pre tých, čo ich naozaj súrne potrebujú. Ale viem si predstaviť aj lepšie ošetrený zákon.
JA CHCEM len ŠTUDOVÁÁÁÁŤ, prosím, prosím tak veľmi. Prečo sú všetky dvere zatvorené? Prečo je tak zložité požičať peniaze niekomu, kto po skončení školy má viac než isté, že sa veľmi dobre zamestná a vráti všetko do poslednej penny? Chorá som z toho.


A na záver výkrik do tmy.