(11z52)Nie, ja nie som opica z pralesa

Sedím tu už 5 minút, viem presne, čo chcem napísať, ale Formula 1 mi zabíja myšlienky už v zárodku tým svojím Zuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuum, zuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuum.
Napriek tomu som rada, že boyfriend má rád Formulu a nenávidí futbal. To by som musela takéto trpieť oveľa častejšie v roku popri tých UEFA pohároch, Lige majstrov, Majstrovstvách sveta, domácej lige, sobotňajšom zápase na neďalekom štadióne a tak. Hej, viem dosť o futbale, čo? Bohužiaľ, aj takého frajera som mala. Že som vedela všetky tímy Ligy majstrov, dokonca aj mená hráčov a ktorý tím predal koho inému tímu. Môj obľúbenec bol Zinadine Zidane, btw.
 Zuuuuuuuuuuuuum trpím len každý druhý víkend, a aj to len určitú dobu v roku. A okrem toho, je to celkom zaujímavé. Len mi vysvetlite, akú schopnosť tí chlapi majú, že nás prinútia sa zaujímať o futbal, hokej, formulu a tak dááále a my ich ani zaboha nevieme prinútiť vysávať, poumývať riad a čítať knihy. A vôbec, správať sa trochu viac sofistikovane. Ja s ním môžem viesť polemiku o tom, prečo by Kubica mal vyhrať tohtoročné GrandPrix. Ale vášnivú diskusiu o Fride Kahlo, alebo poslednej knihe Murakamiho - to nie, to ho môžte rovno zabiť.

Mimochodom, toto vôbec nie je téma, o ktorej som chcela písať. Téma je: Východná Európa. Zaujímalo by ma, čo sa vám zobrazí ako prvé pri tomto slovnom spojení. Hmmmm, Východná Európa.
Ja to beriem pomaly už ako nadávku. Hneď aj vysvetlím. Netrápi ma poloha Slovenska, netrápi ma ani keď ho niekto niekedy zaraďoval do východnej Európy. Dokonca ma ani netrápi, že 3/4 ľudí ani nevie, že sa Slovensko vyskytuje niekde v Európe. Ako nadávka mi znie z jednoduchého dôvodu. Čo sa priemernému Angličanovi vyjaví v hlave pri zmienke o východnej Európe? No predsa ekvivalent k nejakému domorodému neobjavenému kmeňu niekde v Južnej Amerike. To sa im objaví.

Preto odkedy som v Anglicku, bojujem proti tejto nevedomosti. Stále zdôrazním(po odpovedi, že som zo Slovenska, nasledovanej tupým výrazom v tvári, v lepšom prípade zasvieti žiarovka a dotyčný víťazoslávne skríkne Czechoslovakia), že my sme Stredná Európa naveky a nikdy inak.  Nielen z toho dôvodu, čo pre nich Východná Európa predstavuje. Aj preto, že my SME v strednej Európe. (Prepáč mi Ukrajina, Rusko a všetko na východ od nás - vy sa z tejto nálepky vylízať už nemôžte). Taktiež ma hnevá, že pre nich vôbec niečo také predstavuje napriek tomu, že ďalej ako v anglických rezortoch Španielska, Egyptu a Turecka neboli.

Po prvých pár týždňoch mal boyfriend strašne vtipné, ale seriózne! otázky typu: a máte tam internet?.
Už som si myslela, že som mu všetko dostatočne vysvetlila, keď ma včera zabil otázkou, či máme diaľnice. Reku, ešte furt nie je spojený západ s východom úplne, ale diaľnice máme odkedy si pamätám. Lenže on si dá odo mňa vysvetliť.

Iná fajnová skupina je tá, čo akože chápavo pokýve hlavou, že aháááááá, tak vy ste celkom moderná krajina, ale aj tak viete, že si furt budú myslieť to svoje. Na takúto skupinu som vyskúšala následovné:
Po otázke, či máme anglické pesničky v rádiách vravím, že, ale kdežeeee, my vlastne žijeme ešte na stromoch, lovíme mamuty, a vidíte hentoho holuba tam? Tak toho mi moja mama poslala pred 2 týždňami s pozvánkou na obed, ktorý bude o mesiac.

A predstavte si, VTEDY, keď som sarkastická jak sviňa, mi konečne uveria, že na Slovensku nemáme o nič menej než tu. Možno nie na tej istej úrovni, ale šplháme sa tam.

A kam tým všetkým mierim? Dnes sme boli hrať tenis. Milý deduško mal na starosti kurty a keď sme dohrali a prišli si po depozit, započul môj prízvuk a hneď vyzvedal, odkiaľ som. Tak vravím, že Slovakia a jemu sa rozžiarili oči a porozprával o spoznávacom výlete( a teraz POZOR) po STREDNEJ Európe. Síce neboli na Slovensku, ale pospomínal Prahu a Budapešť. Normálne som mu chcela vlepiť pusu na čelo, že sa konečne raz niekto trafil. A verím, že takých ľudí bude viac a viac vďaka mojej snahe upozorniť každého na chybu. Pretože východná Európa sme boli za čias Železnej opony, keď sa Európa delila len na Východnú a Západnú. Niektorí však tento fakt ignorujú už dobrých 20 rokov.

Napriek tomu, že na Slovensku je toho momentálne viac na hovno, než toho dobrého - počnúc politikou, končiac službami zákazníkom, snažím sa nájsť aj to málo dobrého a prezentovať nás v zahraničí dobre ako sa dá. V júni idem premiérovo ukázať Slovensko boyfriendovi, tak len dúfam, že nejaký arogantný čašník to nedojebe celé. Ja som na to boyfrienda pre istotu pripravila. Aby nebol príliš šokovaný. A keď sa nič zlé nevyskytne, tak bude len príjemne prekvapený a v to strašne moc dúfam.