(6z52) Nestíhačka, klasika

No čo som vravela, že to nebude článok týždenne. Ešteže tam mám ten dodatok, že stačí 52 za rok. Nemusí byť každý týždeň. Vidno, že sa veľmi dobre poznám.
 Neviem ani, kde začať skôr. Materiálu mám asi tak na 10 článkov. Lenže keď ja neviem prestať kecať a potom sa všetko so všetkým prelína a pomixuje a vykecám všetko chaoticky v desiatich riadkoch. Taká som ja, netrpezlivá.
Tak trošku vážnejšie novinky na začiatok. Včera som sa na SME dočítala o poľskom lietadle s celou poľskou elitou na čele s prezidentom. Bolo mi to veľmi ľúto, keďže mám veľmi veľa poľských kamarátov a pre ich krajinu je to desivá udalosť.
Čo ma však (ne)prekvapilo je, že som si v duchu predstavovala namiesto poľských verejných predstaviteľov tých našich a vôbec som sa pritom neprežehnávala, ani nestriasala. Podľa mňa, keby sa v tom liedadle nachádzali naši "milovaní" prezident, premiér a ten alkoholik, na Slovensku by sa vyhlásil štátny sviatok a pilot by pravdepodobne dostal čestné vyznamenie po smrti. Tak len toľko, aby ste mali prehľad o mojej slovenskej politickej (ne)orientácii.

A ďalej sa už idem - ako ináč - sťažovať. Neviem, či som spomínala, že po ťažkých 6 mesiacoch sa mi voľajako podarilo nájsť prácu. Kancelársku. Žiaľbohu (myslela som si vtedy) len na dobu určitú - 3mesačnú. Teraz si myslím, že chvalabohu. Boli sme prijaté 3 grácie na túto velice dôležitú úlohu. Baby budem volať Piškóta - lebo moja segra zvykla volať Piškótami všetky tie blondínečky, čo chodievajú do Charliesu a moc toho v tej krásnej hlavičke nemajú okrem drôtika, čo im drží ušká (to na vysvetlenie, akú veľmi dôležitú kancelársku prácu sme vykonávali) a druhá bude Elfka, lebo je chudučká a vysoká a hlavne dobručká.

 Pohovor na túto pracovnú pozíciu už ani nemám chuť rozoberať. Poviem snáď len v skratke, že som mala pocit, že idem pracovať minimálne na burzu a maximálne do FBI. A čo naša práca obnáša? Skenovanie, kopírovanie, lepenie obálok, robenia kávy a tak podobne. Veď vravím. VEĽMI DôLEŽITÁ.

V kancli je s nami ďalšia grupka vyžitých 50ničiek. Jedna, keď sa smeje (a to robí tak často ako 12-ročná puberta, čo sa uchechtáva na každej pičovine) tak mám pocit, že hlava jej každú chvíľu exploduje a vypľuje tie prehúlené pľúca aj s mandľami. Typické úradníčky. Ale nie ako tie naše slovenské. Tie, keď vás nemajú rady, tak sú na vás proste hnusne odporné a v momente viete, kam sa zaradiť v ich rebríčku.
Anglické úradníčky sa na vás milo usmievajú a kecajú s vami ako s najlepšími kamarátkami. Akonáhle vytiahnete nohy z kanclu, rozanalyzujú si vás tak, že Freud by sa hanbil. Viem to, lebo ich počúvam rozoberať tieto "nekonečné problémy celého vesmíru" každý deň. Ok, takže máte asi obraz o našom milom kanclíku.

S Piškótou a Elfkou sme sa stali celkom fajn kamošky a držali sme spolu, podporovali sa. Ja som ich vykrmovala keksíkmi, zásobovala filmami ako správny filmový maniak a tak. Bolo to fajn mať kvázi kamarátky po 2 rokoch samoty. Týždne utekajú rýchlo a nám ostali už len 3 do konca zmluvy.  Všetko by bolo fajn nebyť minulého týždňa. Šéf, ktorý budúci týždeň odchádza do dôchodku a nahradí ho nový (o ktorom sa naše krásne úradníčky dozvedeli, že je gay - nie, žeby som z toho bola úplne v prdeli, len si viete predstaviť, aké tornádo to v kancli spôsobilo) nám trom oznámil, že by mal pre nás, teda pre jednu z nás  pracovnú pozíciu na cca 6 mesiacov a viac - ale iba 3 dni v týždni (čo mne osobne vyhovovalo úplne fantasticky, keďže od septembra budem zase študentkou). Oznámil to každej osobitne. Osobne som si myslela, že nemám šancu ako jediná ne-angličanka. A povedala mu, že to teda bude mať ťažké, lebo si myslím, že každá jedna z nás by to miesto rada dostala.
 Po týchto krátkych pohovoroch sme sa zhŕkli s Elfkou a Piškótou to prediskutovať. A pozor! Teraz to prichádza. PIŠKÓTA sa vyjadrila, že navrhne šéfovi, že teda ja túto prácu potrebujem najviac, lebo platím nájom, šetrím na školné a vôbec, starám sa sama o seba a mám toho veľa. A tiež som zahraničná, tak je pre mňa takúto prácu ťažko v momentálnej situácii zohnať.

Vodnárka zaplesala, že predsa len sú na tom svete aj dobrí ľudia.  Dokonca aj tu v Anglicku, na ktoré stále nadávam, ale ešte furt tu som. Elfka pritakávala Piškóte, áno, áno, my bývame s rodičmi, nepotrebujeme peniaze až tak súrne. Vodnárka odišla so spadnutým kameňom zo srdca a už plánovala čo kde koľko ušetrí a tak. Život bol zase krásny. Asi 18 hodín....

Druhý deň v práci mi šéf oznamuje, že keďže sme 2 na pozíciu, urobí s nami pohovory (omg, čo zase?) a rozhodne sa budúci týždeň. Teda zajtra. Ja že čo, kde, ako.... Nestačím sa čudovať. A zrazu je všetko jasné, Piškóta sa predsa len rozhodla kandidovať, lebo chudinka so svojim Audi TT kúpila svojmu drahému narodeninový darček za 500 libier a uvedomila si, že jej toho veľa na účte nezostalo, tak ona tú prácu predsa len potrebuje. Chudinka. Jebal by jej mater pes. Hej, viem, som až príliš hnusná, ale som NASRATÁ. Načo kupuje frajerovi lístky na Aliciu Keys vo VERONE aj letenky a 4 dni v hoteli v centre, keď tvrdí, že nemá peniaze? A načo rozpráva tie bláboly, keď potom urobí celkom niečo iné. A ani to by mi nevadilo, že zmenila názor, ale ona mi to nie je schopná povedať do očí, ospravedlniť sa, čokoľvek.

Tak bolo veľa rozmýšľania tento víkend. Aj som bola v depke, ale potom ma potešili moje nové nasledovateľky. Som sa  fakt tešila ako malé decko, že niekto cudzí na mňa naďabil a ešte sa mu aj tieto moje drísty dokonca páčia. :) Takže vďaka vám, baby, som nabrala kopec energie a urobila zásadné rozhodnutie. Zajtra žiadne pohovory nebudú! Idem za šéfom, poviem, že som sa rozhodla, že job nechcem z osobných dôvodov a že očividne Piškóta tento job potrebuje viac ako ja, tak nech ho má. Bude to jej trpké víťazstvo. Dúfam, že sa bude aspoň zpolovice cítiť tak zle ako ja tento víkend. Krava prvomájová.

Mimochodom, nie je to vzdávanie bez boja. Ja viem, že je už rozhodnuté, že ten job dostane ona. Vytušila som to z rečí v piatok a okrem toho Piškóta bola v epicentre všetkých klebiet zvráskavených 50tničiek a tie ju zato milujú. Keď som nad tým rozmýšľala, dospela som k tomu, že po šiestich mesiacoch s tými pomenopauzovými by som bola riadne vymytá a treba mi to? Niekedy peniaze nie sú všetko. A počúvať 50krát tie isté trápne dialógy o novom šéfovi len preto, že je gay, na to ja nemám žalúdok. TAK!

No a tomu, čo toto vydržal čítať dokonca, venujem tento obrázok môjho najobľúbenejšieho trička z Camden Town-u a môjho kocúra Samuela od Kláry. Kujeeeeeem.