Denník násťročnej - 4. časť

27.3.1995

Dnes nebola Jana v škole. Vravelo sa, že Zuzu K. skoro nejaký blbec znásilnil. Ale tak jej treba. Robí sa kočka a tak to potom končí.
V sobotu som bola v kine na Moja druhá láska. Hneď som aj napísala do Života, nech uverejnia adresu Anny Chlumsky. Život bol rodinný časopis, keď sa tam ešte dalo niečo čítať. To na obranu. :) Boli strašne zlatí. Keď budem veľká, chcem sa dostať do Ameriky. Nejak ma to odvtedy prešlo a znovu našlo a prešlo a znovu našlo. Tá Amerika.  Zajtra píšeme zo slaniny test.

28.3.1995
Dnes sme nepísali zo slaniny test. Píšeme ho zajtra. Veľmi dôležitá informácia do denníka.

2.4.1995
Žiadny test zo slaniny nebol, len diktát. Dostala som z neho jednotku. Už stačilo s tým testom, nie?
Môj čas na dejepise sa blíži. Bojím sa! Tak ja nie som Chantal.  Prihlásila som mamku do 'Koleso šťastia'. By ma zabila, keby jej naozaj zavolali. :D Kúpila som si Bravo. Boli tam dve nažehľovačky.
Žvásty, žvásty, žvásty, preskočíme o pár týždňov ďalej.

15.4.1995
A som v H. Dnes som s mamkou chodila po obchodoch. Potom som umývala schody. Práve išiel Palo domov. Asi trikrát okolo mňa prešiel. Ani sme sa na seba nepozreli, len sme si povedali Ahoj! To budú hrozné prázdniny! Koniec svetaaaaaa. 
Už po mňa bola Zuzka. Boli sme skoro všade. Na konci vesmíru a tak. Vonku sme stretli Pala, Martina a Miša. Rozprávali o hokeji. Už ho idem aj ja pozerať. Vidíte to, ako my vieme nabrať chlapské koníčky v záujme zapojenia sa do debaty? Tfuj. Pred chvíľou sa skončila Anna zo Zeleného Domu. Chcela by som mať také detstvo ako ona. Ja som chcela byť sirota. Úplne som mala v hlave pomixované. A hlavne takého neúnavného ctiteľa ako Gilbert. Aaaaaaaaaaaaaa, aká Roman Tyčka. :)
16.4.1995 
Už to vidno na Palovi. Nevie sa ani pozdraviť. Veď mi povedal Ahoj ešte včera. Dokonca trikrát.
Presedela som asi pol hodiny na chodbe a plakala som. Takže je už asi koniec. Len neviem, či tam mám dávať ešte to asi. Dávam si už len 1% nádeje. Je to v keli! Ja neviem, čo chcem. 'Novinka'. Neviem či ho mám rada, alebo čo.
Hurá! Vyhrali sme! Lotyšsko:Slovensko 3:4 Haščák je strašne zlatý. Ako ste si mohli všimnúť, naši hokejisti ma dostali z depky von. A hlavne, eee, Haščák? :-/

17.4.1995

A je tu Veľká Noc. Toto celkom pasuje k inému dnešnému článku, že? Ráno som vstala a hneď mi dedko vylial pohár do ksichtu. Ocko nás ostriekal a teraz ujo odniesol tetu do vane. Ktovie, či príde folklórny súbor, lebo je otrasné počasie. V sobotu a nedeľu pripekalo slnko a dnes prší. 'Super'. Už som bola raz vo vani. 
Práve som bola po vodu v pivnici a stretla som Pala. Povedali sme si len Čau. Ahaho, pozdravil sa.
Po susedoch prišla ďalšia grupka chlapov so synom. Ten syn na mňa čumel, akoby som spadla z mesiaca. Maaaajkaaaaa. Či tá bola z Gurunu, pardón.

 
 

Roztržitá

Dnešné ráno začalo pekne napriek tomu, že počasie sa nám zase dosralo. Mala som v pláne ísť pozrieť jeden byt. Neuveríte, ale ideme sa zase sťahovať. Nechce sa mi veriť, že sme na tejto adrese už skoro rok. A okrem toho sa chcem zbaviť tejto hnusnej agentúry, cez ktorú máme bytík prenajatý. Neznášam.
Tak som šla pozrieť byt, ktorý bol úúúplne nádherný a mal všetko, čo chceme mať. Teda okrem balkóna. Boyfriend v práci, čiže nemám sa s kým rozhodnúť a byt bude mať nového majiteľa dokiaľ sa boyfriend vráti z práce a budem mu môcť ukázať fotky.

Tak dôjdem domov a v maili odpoveď od nezávislého zdroja na moju sťažnosť voči študentskému pôžičkovému fondu. Bum bác drb, jeb, šuch. Celý deň v prdeli. Som úplne rozorvaná, krvný tlak mi už dávno nevyskočil ako pri čítaní toho mailu. Mala som na pláne dokončiť posledné zadanie tohto semestra a tak mám kurva ďalší dôvod, prečo to odložiť na zajtra. Už tisícikrát. :(

Nenávidím také chvíle. Ja sa viem neskutočne rozčúliť a potom zosebaľútostiť a plakať a dostať sa do depky v mihu 10 sekúnd. (se kúnd).

Neviem, či som vám niekedy spomínala moje naťahovačky so študentským pôžičkovým, je to nadlho. V skratke len, že som vypísala formulár, poslala, oni poslali list, že na základe toho, čo som udala, mám nárok na pôžičku. Ja som teda dala výpoveď v práci, presťahovala sa do Sheffieldu, našla si študentský dom a dva týždne pred začatím školy mi poslali druhý list, že teda nemám nárok a môžem sa vypchať.
Bolo veľa sĺz, nechali ma v totálnej PIČI. Ale v totálnej, nezamestnanú bez nároku na podporu v nezamestnanosti a tak dále, a tak dále. Tak som dlho, dlho hľadala prácu, aby som si našetrila na školné a na študentský pôžičkový som načas zabudla.
Keď som začala školu, šla som do poradenského centra pre študentov pýtať sa ohľadom hocijakej finančnej podpory, pôžičky, hocičoho a tak nejak sme sa s tetuškou dostali k problému č.1.
Tetuška po prečítaní všetkej dokumentácie navrhla napísať sťažnosť na ŠPF a tak to išlo. Prvá sťažnosť, druhá, tretia až to šlo k nezávislému expertovi. A ten mi dnes zdvihol žlč.
Samozrejme, že ja som na vine a okrem iného napísal aj takéto perličky:

1.I can well understand that to an individual who is not a mother tongue speaker of English this may be difficult

Nerozumiem, tým pádom aj boyfriend, aj tetuška majú angličtinu na úrovni tretiaka na základnej, keď všetkým listom vyrozumeli tak ako ja?

2. Applicant might reconsider whether she fits the UK or the EU stream 

Tak tomu nechápem. Mám sa rozmyslieť, či som Európankou alebo rezidentkou Anglicka? Kokos. Vraždiť ich všetkých. Nie som náhodou obidvoje? Teda  keďže to je chápané v zmysle trvalého pobytu. Na nervy mi idú Angláni niekedy. Fakt. 

A tak som si povedala, že sa nesmiem rozčuľovať, lebo predsa som bola rozčúlená pár mesiacov po prijatí inkriminovaného listu a túto sťažnosť som už podala len ako: Čo ak motyka vystrelí? A samozrejme, že nevystrelila. To by som nebola ja. O mojej životnej smole vo VŠETKOM ani nezačínam.

Viete, je pekné, že sa tu môžete sťažovať na čokoľvek a aj to všetci berú vážne a dokonca vám príde aj odpoveď, na rozdiel od Slovenska, kde sa vám vysmejú do ksichtu. Háčik je však v tom, či ste naučení psychicky zniesť odpovede na sťažnosti. Lebo tie perly, čo púšťajú vás po chvíli prestanú baviť a nakoniec to so sťažovaním sa nadobro vzdáte, lebo výsledok je ten istý, ako na Slovensku. Len vás stojí viac nervov. Na Slovensku som len mávla rukou a zabudla. Niekedy rozmýšľam, že to tak bolo lepšie. Tu som sa oháňala zprava doľava, dopredu, dozadu, kričala a hrozila a prd mi to bolo platné. Naspäť sa mi vrátili len listy, ktoré keď z tej zdvorilostnej kvetnatej angličtiny preložíte na 'Po lopate', vyjde vám z toho v skratke: Fuck Off! Len oni to tak pekne vedia podať, že im za to Fuck Off ešte aj slušne poďakujete.

Fakt krásny deň. Mám chuť sedieť pred telkou a pozerať nejakú romantickú chobotinu, pri ktorej sa môžem vyrevať. Akoby som to nerobila posledné 3 dni. Fuj, ale mám pokazenú náladu. Ani vypísať sa nepomohlo.

Chcem ísť domooooooooooooooooooooooooooooooooooov.

Veľká Noc

Úplne mi vypadla z hlavy. Vážne. Včera, keď mi segra opisovala, ako ju chalani chceli hodiť do rieky, ani na chvíľu mi nenapadlo, čo bol vlastne dôvod. Až keď vyslovene napísala Veľká Noc, tie dve slová, ktoré som už nepočula poriadne štyri roky, zaplo mi.

Uvedomila som si, že mi to chýba. Slovenské zvyky a sviatky. Naučila som sa to vytlačiť z hlavy. Najťažší bol len prvý rok. Boyfriend by ma aj rád pooblieval, ale ako na potvoru som sa v sobotu ráno zobudila chorá, takže sa toho musel vzdať. Vytiahol však aspoň korbáč, čo má upletený od môjho dedka a cez perinu mi šupol pár po zadku. Šibi, ryby sa ešte nenaučil. J

Napriek jeho snahe to tu nikdy nebude také ako doma. Pre Angličanov Veľká Noc znamená asi jediné - štyri dni voľna. Deťom sa nakúpia čokoládové vajcia a tie potom pchajú celý predĺžený víkend pred telkou, či plejstejšn.

Viem, že sme so segrami a mamou posledné roky zamykali dvere a čušali ako vši, keď sa ozval zvonček pri dverách, alebo v tom lepšom prípade sme sa zašili na chalupu a opaľovali sa v záhrade. Ale nebolo to vždy tak. Pamätám si, ako sme si s kamarátkami počítali, koľkí chalani nás prišli oliať. Čím viac, tým lepšie. To znamenalo, koľkí za nami 'išli'. Sranda bola, keď po olievaní mama usadila kupačov v obývačke a ponúkala jedlom a ja som sa okúňala a hihňala, lebo všetko bolo také 'tráááááápne'. Zhovárať sa s objektom môjho záujmu pred rodičmi bola vtedy katastrofa.

Chýbajú mi výkriky z rôznych bytov uprostred sídliska, chlapi z folklórnych súborov, kráčajúc v krojoch a s vedrami v rukách, spievaním pripravujúc mladé tanečníčky na ich skorý príchod. Ach, tak som im vtedy závidela. Chýbajú mi poobedia, keď sa tackajúci chlapi vracajú domov, lebo na 25 návštevách museli vypiť aspoň po štamperlíku. Chýba mi ‘voskovanie’ vajíčok, tisíc smradľaviek na tričku, zemiakový šalát, údená šunka, cvikla, škodoradostný otec, ktorý sa uchechtával, keď nás chlapci strkali jednu za druhou do vane pod studenú sprchu. Ale najlepší býval aj tak on, keď nás vyslovene zobudil s pohárom vody šplechnutým do tváre, keď sme boli ešte hlboko v ríši snov. To bol jediný víkend v roku, keď sa zobudil skôr ako mama.
Babinkine koláče! Babinkine koláče boli na vraždu. Piekla aj barančeka. Viete, v takej tej forme v tvare sediaceho barana a chutilo to ako vanilkové rožky.

Tak už len jedno. Tešte sa zo sviatkov, užívajte si ich a udržiavajte tradície. To je to, čo nás robí jedinečnými. Nikdy by mi nenapadlo, že niečo také zo mňa vyjde, ale ja ľúbim naše tradície a viem si ich konečne aj oceniť.

Denník násťročnej - 3. časť

19.1.95
Tak to vyzerá, že do žiadneho H. nepôjdem. Mama začala vymýšľať, že také školy sú i v našom okrese. (Akože stredné školy)
Ocko sa ešte držal. Povedal, že zavoláme do H. Ale vyzerá to beznádejne. Veľmi dúfam, že sa tam dostanem, ale je to bohužiaľ už iba na 10%. Veď vravím, že všetko sa krútilo len okolo chlapov už vtedy.

24.1 
Na vysvečku budem mať jednu dvojku. A to z matiky. Debilná učiteľka. Nech do rána zdochne. Ešte aj bola celá šťastná, že mi dala dvojku. Juj!:)

31.1
Sweet 14.
Dnes som bola šokovaná. Zobrala som si vysvedčenie a čo vidím? Jednotku z matiky. Chvalabohu, že do rána "nezdochla". Ťažké to boli časy mať vysvedčenie na narodeniny. To som sa furt musela snažiť, aby som mala samé jednotky. Ináč bolo po ptákách.
Keď som vošla do triedy, Jana, Zuzka a Alena spustili "Happy birthday".

2.2
Dnes u nás bola konečne teta a babka. Od babky som dostala keramické pero s pentelkou, knižku Lady Punk, dopisný papier. Od tety som dostala červené rifle. To boli super darčeky. Nenáročné decko, že?

12.2
Prepáč, že Ti tak neskoro píšem, ale nenašla som si voľný čas. Budem chodiť na cvičenia z matiky, alebo učiteľka ma stále buzeruje, že skúšky neurobím. V stredu som dostala z fyziky štvorku a ešte aj krik. Preto som plakala. Chúďa.
9.2 som bola v kine na Otec vagabund s Patrickom Swayzem v hlavnej úlohe. Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa.
Včera sme boli hrať na okresnom kole volejbal. Boli sme druhé. Plakali sme. No nič. Ja som isto narevala za svoj život jedno Mŕtve more. Boli tam aj chalani, čo nám za to druhé miesto zatlieskali. Jeden mi dal taký prívesok. 
Vieš, prečo som dostala z matiky jednotku? Lebo učka si myslela, že idem na konzervatórium. Ťa neporazí? Sa mi páči to rozhodovanie o známkach. Keby si myslela, že idem na gympel, dala by mi dvojku. :)

21.2

Dnes som dostala štyri jednotky. Už čítam druhú časť Nemilovaná, Čierny Anjel. Ja som strašne v tej dobe žrala Virginiu Andrewsovú. Kvety v pokroví vám niečo hovoria?
Dnes som si konečne kúpila knižku Baywatch. Mne sa vždy bude páčiť Eddy. Platonické lásky. Myslím, že sa mi z Baywatchu páčili len prvé dve série. 
Včera som mala oblečenú rifľovú sukňu, silonky, biele podkolienky, mamkine botasky, zelený rolák a nové paletko. Toto nepotrebuje komentár. Len jedno slovo. Katastrofa.
   
       

I should have known

Chcem písať. Posledný mesiac úplne zúfalo. O všetkom a o ničom. Úplne sa to zo mňa všetko tlačilo von. Len nebol čas. Škola ma skoro zabila. Dnes bol posledný prezentačný deň a čaká ma už len jedno zadanie. Takže v podstate mám frei.
A teraz tu sedím, snažím sa spomenúť, čo zapamätania hodné som tu potrebovala za posledný mesiac hodiť a

Nič.

Asi to bude tým, že som úplne vygumovaná a všetky teda zvyšky mozgových buniek mi umreli. Keď počúvam, že v druháku si mám predstaviť prvák, ktorý mám vynásobiť s trojkou a ešte trochu pridať navrch, tak mám chuť odísť do záhradného domčeka a, a, a, pustiť si nový Foo.

Ha. A už viem, o čom som chcela písať. Viete, ja som ešte pred dvomi rokmi nebola nejaký veľký fanúšik Foo Fighters. Predsa len, Kurt bol a je moja srdcovka. Ale boyfriend ma nejak nainfikoval. A teda ich už milujem že nafurt.
Až tak veľmi, že po mojom sne s Kurtom a Anthonym Kiedisom nasledoval sen s Daveom Grohlom. Žiadne prasačiny, vážení. Všetky čisto platonické, maximálne pusa. J
A hlavne, veď náš degúš má meno práve po ňom.
Viete, ja som si Davea v Nirvane v tých rokoch 90tych vôbec ani nevšimla. Teda Ani Chrisa vlastne. Veď sme mali asi 15 a blond vlasy pod bradu v kombinácii s tými najmodrejšími očami na svete ostatných dvoch členov Nirvany úplne 'vyretušovali' zovšadiaľ.

Neviem, či mal niekto takú obsesiu ako ja s mojou kamarátkou z rodného mesta. Hoci malo vtedy asi 4000 obyvateľov (teraz má 3999 - to akože mínus JA), my sme si našli asi troch Kurtových dvojníkov. Kritérium bolo jediné, špinavý blond vlásky pod bradu a už sme sedeli v každej krčme, kde aj oni. Kurtovia mali všetci asi o 7 rokov viac ako my a boli strašne kúl, lebo húlili gandžu, počúvali metal a samozrejme lebo KURT. Kamarátka si jedného z nich dokonca aj ulovila.
A potom v 94tom, kamarátka prišla s plačom do školy, že Kurt už nie je a ešte ďalších pár rokov, presne na 5.4 chodila oblečená v čiernom. Dvojníka si nechala tiež. Na čas. Ja som nebola až taký fanatik, na mňa to prišlo len pred pár rokmi. Ale spomienky sú krásna vec.J
Keď vidím tých Kurtov dnes na mojich návštevách domova líbezného, som rada, že nás mánia prešla.

No ale späť k Foo Fighters. Boyfriend len tak úplne náhodou naďabil, že majú v kinách dokument, premietaný premiérovo a zároveň aj poslednýkrát a zhodou okolností to bolo minulý týždeň.
Musím podotknúť, Dave Grohl zreje ako víno. Podľa mňa vyzeral úplne ako orangutan vo svojich 20-tich rokoch. A už je z neho konečne chlap. Briadka a fúzy mu seknú, aj pár kileček navyše. Vlasy by si nemal nechať strihať. Už fakt NIKDY.
Takže dokument. Dokument bol tak úplne najúžasnejší, že som nechcela, aby skončil. Ever. Hltala som všetky slová.  Začali (ako ináč)s Nirvanou (ináč, vedeli ste, že Nirvana bola jeden čas štvorčlenná? Pat Smear, divná kombinácia polovičného afro-američana s blond vlasmi. TBH, vyzeral ako Gejza z osady na okraji nášho mesta)
Po dokumente nasledoval taký súkromný koncert. Oni nám zahrali ich celý nový album. Mala som pocit, akoby hrali iba pre mňa v našej obývačke. Úplne INTO YOUR FACE.
Najdivnejšie na tom celom bolo, že ten 'koncert' nahrali len 2 dni predtým ako sme si ho my pozreli v kine. Pecka!
Odporúčam ich nový album a hlavne pesničku: I should have known. Lebo tá je úplne najviac z hĺbky Daveovej duše pre Kurta. A čo vôbec. Vypočujte si ho celý. Nie je tam ani jedna jediná pesnička, ktorá by sa mi nepáčila.

And I should have known, že vypotím niečo z gebule napriek kompletnému vymretiu mojej mozgovej hemisféry.