(12z52)Nerváčka

Hej, to som ja. Odkedy si pamätám. A ešte k tomu aj netrpezlivá. Hodila som so všetkým, čo sa mi kedy nedarilo, alebo niekomu sa darilo rýchlejšie ako mne. Napríklad s háčkovaním, pochopením učiva, maľovaním veľkonočných vajíčok. Všetko letelo v momente, ja som sa triasla od zlosti a slzy mala na krajíčku.

Bohužiaľ som sa vôbec nezmenila. Stále chcem byť vo všetkom prvá, najlepšia a najsamsuper. Ak sa mi náhodou v niečom nedarí hneď od začiatku, jebnem s tým a pravdepodobne sa k tomu vrátim o pár dní, týždňov alebo nikdy. Tak ako naposledy so štrikovaním. Tá prvá ponožka, čo som uštrikovala nebola tak celkom úplne prvá. Mala svoju predchodkyňu, ktorú som zmyslov zbavená krvilačne vypárala, lebo mi ušlo jedno očko a ja som nevedela, ako ho nahodiť naspäť, tak som ponožku zvliekla z ihlice a utrhnutá z reťaze párala a párala a slzy tiekli potokom - za toľkou prácou, za toľkými hodinami, za bozkom v tráááve, ech, nič, šibe mi...

Ja ani neviem, či je to charakterová vlastnosť, alebo som sa nakazila od nejakého člena rodiny. Veľmi som sa nemala od koho, keďže som bola prvorodená vnučka a do svojich 4 rôčkov jediná. Tak prečo sa furt rozrevem, ak niečomu nepochopím v MOMENTE zaraz? Pamätám si od základky po výšku, stááále som revala a revala, keď som niečomu nechápala. A to vám poviem, že na strojarine je toho po prdel na nechápanie. Potom som sa trochu ukľudnila a niekto mi to vysvetlil a už to šlo. Myslela som si, že z toho vyrastiem, ale 30-ka na krku a nič sa nedeje. Mám sa báť? Mám volať na Linku dôvery, či čo ako?

A aby toho nebolo dosť, mám v sebe aj Skrytú nerváčku. Tú, ktorá neznáša nespravodlivosť, krutosť, rasizmus, hnusných ľudí, vygumovaných ľudí a tak. Lenže tá sa nervuje len vo vnútri. Ako dnes napríklad. Jeden (pre útlocitnejšie povahy POZOR, teraz príde veľa nadávok) kokot anglický vymrdaný, ešte aj ryšavý a s bradou dnes cúval s autom a skoro nacúval mne na moje chodidielka. KOKOT. Wanker!Twat! - to máte v rámci vstupnej lekcie o anglickom slangu.  Akurát som prechádzala cez takú cestičku, čo viedla len do dvora akejsi firmy (no nielen akejsi, ale boyfriendovej firmy, lebo odtiaľ kráčam ďalej do svojej práce), nastavovala som si pesničku na mp3 a kráčala si, keď tu zrazu v plnej cúvacej rýchlosti mi to nacúval asi tak 2 centimetre od mojich nôh. Ja úplne v šoku a ešte k tomu rozospatá, som si začala mumlať niečo ako "Wtf, fucker?" Pretože keď som v strese a šoku, zabudnem všetky anglické nadávky a v hlave mi ostanú len rôzne formy slova fuck. Ako fuck off, fuck you, fucking, fucker a samotné fak. Ma zaujíma, či mi to vyhodí anglické nadávky.

A ten vydrbaný kokot ryšavý mi ešte začal nadávať a gestikulovať. Na prázdnej ceste, bez áut, bez chodcov, žiaden dôvod sa ponáhľať a už vôbec žiadny dôvod sa ponáhľať cúvať. Mne, čo som tam v šoku stále a nemohla sa pohnúť, lebo zastal rovno tak, že mi zahatal cestu predo mnou. Tak som ho obišla, ukázala prostredník a kráčala ďalej, ešte furt v šoku, ale v hlave už konštruujúc, čo by mu Nerváčka skrytá vo mne ukázala naozaj. Lebo skrytá nerváčka by sa nesrala s prostredníkmi, ktorých asi, dement, videl vo svojom živote hojne. Nerváčka by otvorila dvere, ktoré boli rovno pred ňou, keď zastal a vyfliaskala ho, chuja ryšavého, neooholeného, ani by sa nestihol spamätať, čo sa deje.

A tak to je so mnou stále. Ja si vždy len slastne predstavujem pomsty a ublíženia na zdraví všetkým hnusným, odporným, sebeckým ľuďom, čo mi skrížia cestu a vyšokujú ma na pol dňa. Skutek utek, lebo som čo? Posera. Alebo som vlastne len veľmi múdra. Lebo múdrejší ustúpi. HA! Aký pekný záver. No to som teda nečakala. Lenže ja som nečakala vlastne nič od dnešného článku. Ja som sa chcela len vyventilovať.

A tuhľa mierumilovný obrázok jari v Sheffielde pre tých útlocitných, ktorí neposlúchli moje rady a ostali v šoku z mojej úbohej slovnej zásoby. Hej, ja viem byť aj romantická, keď akurát nehreším ako kočiš. Kvalita fotky úbohá, ale keď ja len tak za behu som fotila a ešte k tomu mobilom. A plot sa mi vo photoshope retušovať nechcelo.:D