Bilancia

Takto presne 31 dní pred mojimi 'nechce-sa-mi-ani-povedať-koľkými' narodeninami som sa rozhodla urobiť si bilanciu posledných 11 mesiacov v roku 2010.

Počet prijatí do zamestnania:  4
Počet zamietnutí: 1 - práve ten jeden job, ktorý som naozaj chcela
Začiatok (m)učenia
Počet tetovaní: stále nula, ale v budúcom roku to zmeníme
Počet nových piercingov: 1 , v celej domácnosti: 3
Počet napísaných sťažností na rôzne miesta: priveľa
Počet vybavených sťažností: primálo
Počet vyfajčených cigariet: do 10 kusov
Počet nabratých kíl: to teda len šepkám: 10
Farby vlasov: blond, tyrkysová, ružová
Aktuálna cifra na bankovom účte: -60 - žiadna zmena oproti minulému roku, žiaľ
Nacestované: ak nerátam krátke výletíky v rámci UK a jednu krátku návštevu Slovenska, nula bodov
Počet získaných mozgových buniek:0
Počet stratených mozgových buniek:10 -minimálne
Počet naučených nových jazykov: 0 - napriek záväzku naučiť sa španielsky pred 30-kou
Počet obývaných bytov, domov: 3
Počet domácich zvieratiek: +2 a jeden chlap
Počet prečítaných kníh v slovenčine: 3 a s potešením
Počet sĺz preliatych za nespravodlivosť a z bezmocnosti: tak 10 vedier - aj keď nerozumiem, ako som potom mohla pribrať 10 kilo?!
Počet naučených nových programov: 2,5 - tu sa ukazuje vodnárizmus - nič neviem dokončiť
Počet hacknutých bankových účtov v domácnosti: 1 :(
Počet nových obľúbených seriálov: 3 - Flash Forward, Desperate Housewives a Big Bang Theory
Áno, Zúfalé manželky prišli oneskorene. Dlho som sexistickému seriálu odolávala.
Počet staro-nových obľúbených seriálov: 1 - Gilmore Girls
Odmietnutia na žiadosť študentskej pôžičky: na všetkých frontoch
Počet rozchodov: 0
Počet vyplatených pôžičiek: 1
Uštrikované čiapky: 4-krát tá istá +1, ktorá slúži naším degu ako postieľka
Uštrikované ponožky: 1 - tiež skončila došťatá a rozdrápaná v degu-klietke. Hlavne, že im bolo teplo, smrad im nevadí.:)

 Nemastný-neslaný rok, čo poviete? Aj dobré, aj zlé sa stalo, ale asi to tak má byť. Keby mi bolo dobre furt, unudila by som sa k smrti. Treba primiešať do tej životnej polievky aj trochu korenia, nie? 
(Ja viem, aj tak by som chcela mať aspoň prácu, čo ma baví a vlastný bytík s boyfriendom v interiéri. A štrikovacím kútikom, alebo rovno umeleckým štúdiom. :))

Pohodový nový rok 2011, nech už prinesie čokoľvek. (Len pekne prosím, nie ďalších 10 kíl. )

 

Kofeíííííííín

Áno, nadopovala som sa kofeínom, lebo sa mi treba učiť na skúšky a namiesto toho tu sedím a chrlím jeden článok za druhým.
A vyzerám asi takto. Šípka dole. Fakt. Už som stihla aj navariť medzi článkami. :D

Celebrate meeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee!

Mimochodom, Dave Grohl je čím starší, tým krajší. Keď bol ešte v Nirvane, podľa mňa vyzeral ako opičiak.

Reklama

Neviem, či na Slovensku táto reklama bežala alebo beží, ale mňa furt chytí záchvat smiechu, keď to pozerám, alebo keď počúvam svojho irackého lektora, ktorý má ten istý akcent ako Alexander - the meerkat.  (Ako do prdele sa povie meerkat po slovensky?) Hoci Alexander je z Ruska, nie z Iraku. Keď na prednáške zadrbe: kompééééérrrrrr the híííííít transferrrrr.(Lektor, nie Alexander) A ešte revižn šíííííííííííííííííííííííít - a šíííííít má zafarbenie stupnice do re mi fa so la si do. Zdola nahor. Koňec. Keďže ako správny bifľoško sedím v prvej rade, musím sa veľmi držať, aby som mu neoprskala okuliare. Fuj, ale som hnusná. Ale keď on je taký zlatý s tým akcentom.
Tak sa pobavte so mnou. Ja to viem naspamäť a boyfriend sa len uškŕňa, keď to rapocem počas reklamy.

A čítať aj nižšie. Dva články za hodinu. Che. Už len 16 a som tam. :)

Anglický univerzitný systém - kto už je naň zvedavý?

O tom som už chcela písať strašne dlho, lenže keďže momentálne sedím nad papiermi na skúšky a inými blbosťami, jasné, že sa tým nebudem zaoberať ešte aj v blogu. Ale som vás odrbala.
Čo ma trápi omnoho viac je, že v budúcom roku budú koncertovať ŠTYRI z mojich  TOP5 skupín, ktoré by som chcela vidieť naživo. A ja uvidím len jednu z nich. Lebo časopriestor a financie. Prečo, prečo mi to robia?
A aj by ste asi chceli vedieť, že čo je v mojej TOP5?
5. Rage against the machine
4. System of a Down
3. Metallica
2. Red Hot Chilli Peppers
1. Foo Fighters
Number one forever: Nirvana - ale tak tých si môžem už iba na DVDčku pozrieť 'naživo'.
S boyfriendom sme horko ťažko naškrabali na Foo Fighters (Daaaave, yes) a Iron Maiden. A zvyšok budem musieť oželieť, lebo na to, aby som videla 2,3 a 4 by som potrebovala asi 2000 libier. Z čoho je asi 1000 na letenku do Japonska na RHCP.:)
Ale to nie je fér, lebo zvyšok hrá po festivaloch v Anglicku. A chápete, System of a Down sa dali dokopy a Red hot chilli peppers to pravdepodobne tiež dali dokopy, keďže ich John minulého roku opustil. A kto má, kurva, vedieť, ako dlho spolu ešte vydržia? Budú to ich posledné koncerty, teda moja posledná šanca vidieť ich naživo? Ach jaj. Ťažký to ja mám život študentský. Do pierdolky. Ja chcem zarábať veľa lóve a chcem ísť na všetky. A ešte chcem stroj času a vidieť Kurta naživo. Bodka.

A teraz vy. Napíšte mi vašich TOP5 skupín ever. ;) A popri tom si môžte popočúvať moju najobľúbenejšiu tu:

Naše prvé romantikuš 'Vianoce'

Áno, viem, spomínala som, že Vianoce tohto roku ignorujeme. Aj sme. Čo sa týka darčekov a nákupov. Ale jedlo si predsa nemôžme nechať ujsť. Aj keby na školné nebolo!
Navarila som kapustnice ako pre armádu. Zemiakového šalátu ani nehovoriac. Myslím, že keby začala vojna, sme zásobení minimálne na mesiac.
Ja som si 'odvarila' slovenskú polovicu, boyfriend anglickú. A teraz sa to všetko snažíme zlikvidovať, kým sa to nepokazí.
Myslím, že problém mať nebudeme, lebo máme zajtra návštevu. Pôvodne sme mali ísť na návštevu my, ale keďže našim dvom kamarátom včera pred prípravou štedrej večere VYBUCHLA trúba, prídu oni k nám. To sa dá, že trúba vybuchne z ničoho nič? Zajtra sa dozviem podrobnosti. Našťastie sa nikomu nič nestalo, akurát si moji drahí kamaráti musia počkať na štedrú večeru do zajtra. (Dnes Claire bohužiaľ pracuje)

My sme si to s jedlom včera (áno, včera) podelili geniálne. Najprv zemiakový šalát a rybu na obed, kapustnicu na olovrant a roasted dinner na večeru.
Tuhľa, boyfriend sa snažil navodiť romantikuš atmosféru.:)

 Odmerka symbolizuje mladý pár, ktorý ešte k tomu aj študuje - čiže výbava bude musieť počkať a používajú sa všetky kuchynské pomôcky - všetkých tvarov a farieb.

 Yorkshire pudding  a gravy - sú pre mňa najlepšie vecičky z anglickej roast dinner.:)

Až raz budem veľká

.. budem vlastniť takúto útulnú kaviarničku, alebo len malinký bed&breakfast hotel, kde bude jedna miestnosť vyhradená môjmu prútenému košíčku s vlnami a hojdaciemu kreslu, kde si budem štrikovať vecičky.
Ale späť ku kaviarničke. Táto patrí mame môjho boyfrienda. Strašne sa mi tam páči a stále si odtiaľ donesiem domáce džemy, alebo olivovú pastu, či kačaciu paštétu. Všetko lokálna výroba.
Tohto roku som asi veľmi neposlúchala, keďže mi Ježiško nepriniesol vysnívaný foťák, tak to ešte stále všetko musím zaznamenávať mojim antickým foťákom, ktorý v šere nezaostrí a nezaostrí. Alebo to bude možno len tým, že som Ježiškovi zabudla napísať list. Fňuk.
Takto aspoň matne sa chcem podeliť s atmosférou v Deli-cious.

 Krásne vianočné muffiny. Brusnicové a mentolové.

 Výpredaj. Hneď som si uchmatla 4 vecičky.

 Džemíky, po domácky robené horčice a balzamikové octy, sušené nakladané paradajky, pesto a chutneys-čo doteraz neviem preložiť do slovenčiny. Pomôže niekto?

 Laté s mandľovým keksíkom a biela horúca čokoláda. Mňamky.

 Mrkvovo-kokosová torta a brownies.

 Ručne zdobené a balené čokoládky v sklíčku.

 Sendviče a panini - na tie sa vždy teším, keď prídeme na návštevu.

Medovníčky a rôzne koláčiky a sladkosti. Au, moje zuby.:)

Ja to kašlem, aj tak budem babka štrikovačka!

Musím sa pochváliť, lebo musím. A teraz úplne seriózne. Ja naozaj rozmýšľam, že začnem biznis ako štrikovatérka. Haha. To už čo za slovo som vymyslela?
Keďže som včera polemizovala o tom, čo chcem v živote robiť a aby ma to samozrejme aj napĺňalo a bavilo, tak prečo nie štrikovanie? Nejaký šikovný webdizajn stránky, nakúpim vlnky, zavediem  poradný blog, kde sa budem za pochodu učiť a zároveň učiť iných. Jaj. Normálne tá myšlienka začína byť viac a viac reálna.
Veď štrikovanie ma baví a som úplne vedľa, keď sa prechádzam po meste a voyerujem každého ručne robené šály, svetre, čiapky, rukavice? Veď to je fakt úchylka. A chodím na stránky, čítam si o vzoroch a typoch vlny a typoch ihlíc. Úplne som uchvátená. Okrem toho, koľko článkov dokopy som tu mala o štrikovaní? Z tých 5 a pol, čo som tohto roku pozliepala?
No dobre, nechám toto nadšenie vychladnúť a keď sa podobne budem cítiť takto o rok, asi by som s tým mala niečo urobiť.
Včera večer som začala a aj DOKONČILA čiapku. :) A ona je dokonca aj nositeľná! Kuk! A poprosím kritiku. Nechcem začať s niečím, v čom som úplná katastrofa, a len ja sama si myslím aká som najsamsuper.
Takže hor sa, hodnoťte a buďte úprimné a tvrdé ženy! :D

Dnes som revala ako male decko

A budete aj vy, ak si pozriete tento film. Vacsinou hodnotim filmy podla mnozstva slz, ktore vyplacem pocas sledovania a este aj podla toho, ci zacnem rumazgat. Ako nie, ze len slzy tecu dole licami, ale davam tomu aj poriadnu teatralnu vlozku. Teda nedavam, ono to ide zo mna uplne prirodzene a neviem to zastavit. Ja vlastne neviem najst  spravny vyraz na to, co stvaram pri dobrom filme a slovo rumazgat mi pride ako najvhodnejsie. Dalsie kriterium je, ak sa film zaradi do suflicka v mojej hlave a raz za par rokov si ho opatovne pozriem. The Kite Runner splna vsetky moje kriteria. Revala som ako ranena gazela, vysmrkala som hadam cely toaletny a hned ako nabehli zaverecne titulky som mala chut stlacit Play od zaciatku.
Tento nadherny film sa definitivne zaradil do mojej este neexistujucej TOP 10. Este dodam, ze mam najradsej dramy a zivotopisne filmy, takze preto tie slzy. Nie som velky fanusik komedii - musia byt fakt velmi dobre, aby som sa chytila. V dnesnej dobe ma prekvapi uz len maloktory film, akoby filmografia skapinala. Neda sa na to proste kukat. Preto som sa zacala hrabat v europskych a ne-americkych filmoch a veru ze je z coho vyberat.
Keby som sa narodila o 5 rokov skor, mohla som vam tu dnes hodit recenziu aj na rusko-francuzsky film Le Concierto, ale kedze titulky k nemu este vyrobene neboli, budem si musiet este chvilku pockat. Ano, je to smutne. Nepanimaje rusky.

Uzite si trailer a stahujte, ak mate naladu na presmokleny vecer.

Film je z roku 2008, tak ste ho uz mozno aj videli. To len ja som pozadu. Kazdopadne mam chut si ho pozriet znovu a znovu.

Prazdniny namiesto dovolenky

 Zacali mi skolske prazdniny. Pred 5 rokmi by mi ani nenapadlo, ze este tuto vetu niekedy v zivote vyslovim. Aj by som si ich poriadne uzila, keby som ako na potvoru (zase) neochorela. Klasika. Ale je to klasika este len v ramci poslednych troch mesiacov. Kedze odkedy som prisla do Anglicka (cca 3 roky) some nebola ani raz chora, co som brala ako vitanu zmenu. To bolo asi vlhkostou. Rozumej, ked na vas voda zhora leje 3 roky vkuse, organizmus sa podda. No ale len co som nastupila na skolu, vychytala som vsetky bakterie ako majster Halak. A odvtedy sa to so mnou vezie. Samozrejme tomu napomaha aj moja zivnost, ktora sa mi rozrastla o tlmocenie u lekarov. Takze si pekne sedim v cakarnach kazdy den s pacientmi a nasavam este viac bakterii. Uz som sa objednala na protichripkovu vakcinu.

Takze teraz si tu pekne lezkam vo vypotenych perinach s notebucikom na kolenach, ktory nema nainstalovanu slovensku klavesnicu. A kedze si tie prazdniny chcem aspon trosicku uzit, vedla mna sa na nocnom stoliku hrdi kakavko a chlebik s masielkom (normalnym brutalne kaloricky zivocisnym) a s cucoriedkovo-cernicovo-malinovym dzemom. Mnamky. Chlebik nie je krasny slovensky vonavucky. Je len krasne uhladne stvorcovo nemecky, co mi momentalne staci k nirvane.

Mala som naplanovane strikovanie, ale kedze som musela chodit cely tyzden do prace (ta prazdniny nema), vacsinou som rovno odkvacla do postele a ihlice lezia smutne vedla postele. Ale uz sa nemozem dockat ako si zajtra dokoncim svoju prvu ozajstnu kraaaasnu ciapku. Usiska su uz ustrikovane, len dorobit zvysok, co je malina. Normalne som sa zacala zamyslat nad tym, urobit si strikovaci blog. Ako som sa tak prehrabavala internetom a hladala navody a videa, nasla som jednu velikansku dieru. Video navody na strikovanie v slovencine na internete NEEXISTUJU! Ja sa ucim podla anglickych, co zaberie niekedy dost casu, kedze anglicania maju iny strikovaci styl ako ten nas kontinentalny. Nit si natahuju pravou rukou, nie lavou. Furt vsetko naopak. Furt musia byt lietadla. Ale inac je vsetko rovnake, akurat, ze som sa musela naucit strikovacie slovicka. Preto ma tak napadlo, ze preco by som to neulahcila strikovania chtivym mladym devam na Slovensku? A mozno by to bolo totalne foooo pa, lebo strikovania chtive a este k tomu v kombinacii so slovom mlade devy na Slovensku nie su.
Za pokus vsak nic nedam. Hacik je v tom, ze je to zase jedna z veci, ktoru by som zacala a nikdy nedokoncila. Ved len jeden jediny zavazok mam pred 30-kou a to napisat 52 clankov. Bohuzial sa mi ich nahromadilo tolko, ze budem musiet teraz pisat kazdy den, aby som to ako tak stihla. Taka som ja. Zacnem a zabudnem, alebo nie je cas, co nie je nikdy a tak.
Ach jaj. Ma teraz napadlo, ze zavidim ludom, ktori od svojich 10 rokov vedia, cim budu alebo by chceli v zivote byt. Ked sa pani ucitelka v skole pyta: a cim by si chcela byt ty Marienka a Marienka povie, chcela by som byt upratovackou a o 10 rokov hupsa, Marienka sa zvrta ako diva s metlou a je to jej celozivotny sen. Po 30 rokoch dostane Diplom za prikladnu zamestnankynu a odvtedy je zaveseny na cestnom mieste v obyvacke. Hned nad sedackou. Zavidim. Ja nebudem vediet nikdy, co ma naplna. Asi. Teda ak to neviem teraz, mesiac pred tridsiatkou, budem to niekedy vediet? Viete vy, co vas naplna a co chcete robit cely zivot? Namet k diskusii. Napiste mi, zaujima ma to.

Zase som raz natarala sprostosti. Ja neviem pisat celistve myslienky. Moj mozog pracuje nekontrolovatelne rychlo. Odpustte.

Štrikovacia nálada ako sa patrí na toľko snehu

Zase na mňa došla romantika. Rozhodla som sa, že chcem krásnu zimnú čiapku s ušááámi, tak som sa vrhla do štrikovania. Počas štrikovania som došla k záveru, že by som to chcela robiť na plný úväzok. Inšpirovali ma stovky webstránok s nááádhernými vecami. Jeden príklad za všetky mám medzi blogmi, ktoré nasledujem: Fly along. Baba je strašne šikovná. Chcela by som sa vypracovať ku takému štandardu. Fakt.

Načo ja vlastne študujem ďalšiu vysokú školu, opýtala som sa v SMSke spolužiaka, keď som bola v najväčšom štrikovacom zápale. Spolužiak mal v tom hneď jasno. Veď môžeš robiť štrikovanú architektúru. (Keďže študujem architektúru) Haha. Vynaliezavý. To by boli tak krásne staticky vyštrikované budovy.

No a tuto môj úplne prvý pokus o čiapku.

Akurát, že som na nej dokafrala viac vecí, ktoré nie je vidieť takto z diaľky, tak som sa už neunúvala ani robiť dĺžku adekvátnu mojej hlave a preto plní teraz oveľa dôležitejšiu misiu.

Tuhľa:

Naše krásne degúše sa v nej ihneď udomácnili a ani za boha vyliezť. :)

Ináč skoro úplne som zabudla opísať historky s Kurtom a Davom za posledný polrok. To vám je rovno na knihu. Už ju tvorím v gebuli. Ale nateraz idem robiť gule v paradajkovej omáčke so zemiakovou kašou. (Slina mi až kvapla na klávesnicu).
Dobrú chuť si prajem.

Bob the Second už nie je

Doplnok k predošlému postu. Náš milý Bob II to na našom dvorčeku vydržal až úžasných zopár hodín. Som z toho smutná, zase raz ma to posunulo bližšie k depresii.
Na druhej strane aspoň viem, že máme minimálne jedného suseda KOKOTA.
A tak som dumala nad tou jednou velikánskou guľou, čo z Boba ostala a dumala a prišla som na toto:

Také malé zadosťučinenie pre moju dušičku. Ja vám vravím, že neznášam ľudí.


Doplnok 4.12.2010: Bob bol 'finished' dnes ráno, na jeho mieste len jedna opustená mrkva a môj krásny nápis kúsok opodiaľ. Tam, kde stál Bob, je zaparkované auto. Česť Bobovej pamiatke a jeho veľmi krátkemu životu.

Home sweet home

Včera bol čarovný deň. Nemusela som ísť do školy. Hej, to som ešte asi nestihla spomenúť, že som sa dala (znovu) na študovanie. O tom potom. Takže včera bol čarovný deň. Keďže nám nasnežilo asi tak do polky lýtok, ako zvyčajne, život v Anglicku zastal.
Pri pohľade ráno z okna som skoro odpadla. A potom to už boli len výkriky radosti: Sneh, sneh, veľa snehu, waw, ja sa chcem sánkovať a chcem stavať snehuliaka a a a.... Celkom opačná reakcia u boyfrienda: Omg, oh nooooo, so much snow. Typické, Angláni sa furt sťažujú na počasie. :)
A tak nám snežilo včera celý deň a sneží aj teraz a ja rozmýšľam, čo sa asi stane, keď to bude pokračovať aj ďalší mesiac. Zomrieme od hladu, keďže je všetko pozatvárané a celá krajina vyzerá ako Narnia?
Nestačím sa tým Anglánom čudovať. Tretí rok nádielka snehu ako sa patrí a oni sa furt tvrdohlavo nevedia pripraviť. Ešte stále sú tu zimné pneumatiky neznámym pojmom, o odhŕňačoch snehu len snívať. Ale čo, ani lopatu som nevidela! Zase ono im to vyhovuje. A nebudem sa tváriť, mne tiež. :) Prázdniny. Ach jo, užívam si prázdniny.Pred piatimi rokmi som takto po štátniciach ožratá vyplakávala spolužiakovi na ramene, že už žiadne prázdniny nikdy, bueeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee.
Ale nie o tom som chcela. Nejak sa dnes neviem sústrediť. Včera na mňa došla (pozor, to len tak pošepkám) vianočná nálada. Hej viem, ignorujem Vianoce, ale tomu sa nedalo pomôcť. Tak som si na raňajky urobila čokoládový puding so šľahačkou. Viem, to nemá veľa spoločného s Vianocami. Chcela som len povedať, že na mňa došla nostalgická slovenská nálada, ktorú vo mne evokoval sniežik.
Potom sme sa vybrali s boyfriendom do mesta zdokumentovať prázdne ulice. A ľudia fakt, ani jedno auto. Len ľudia s foťákmi. Chceli sme si kúpiť boby, ale samozrejme ich predávali za nekresťanskú cenu. Podnikateľský duch sa prejavil.

 Ľudia chodia po cestách, keďže chodníky neodhrnuté.

 Centrum.

 Vianočné trhy. :D

 Ujo oddychuje na lavičke.(Som mu nechtiac zlomila ruku.:()

Tak sa sánkovanie/bobovanie zrušilo a namiesto toho sme si na našom dvorčeku postavili Boba II. Krásne mrázikom vyštípaní a pohybom na čerstvom vzduchu unavení sme došli domov a ja som ako zbesilá začala zháňať po internete Perinbabu a zmyslela si, že na také studené počasie je najlepší guláš. Mňam.
Čo dodať, celkom produktívny deň a hlavne pomohol pri tvorbe endorfínov šťastia. Potrebovala som ako soľ :)

Bob the Second.