(7z52) Sága na pokračovanie

                          Toto graffiti som nedávno objavila a nepovedzte mi, že to nevyzerá ako JEBO. :D



Kokos, že čo to bolo dnes v práci? Emocionálne (emociálne? - to tá angličtina ma magorí - emotional) peklo. Juhoamerické telenovely by sa nemuseli hanbiť. Aj na 10 častí Temného anjela, či kerej onej by dnešné mešuge vyšlo. O jednej som bola tak vyfľusnutá, že mi mohli rovno posteľ vedľa stolíka pristaviť a odkväcla by som ako po ex-nutí litra vodky.
Takže po poriadku. Ráno nábeh do práce, oznam šéfovi, že nechcem ten job. Wszystko w porzadku.
Vyhýbanie sa Piškóte. Piškóta je pohovorovaná v zasadačke. Piškóta vychádza na chodbu, v zápätí SMS na mojom mobile od Piškóty: Čo sa deje? Prečo už nechceš ten job?

No PREČO, do piče, PREČO? Ona by fakt chodila do Charliesu, keby bola Bratislavčanka.
Ignorujem SMS, Piškóta prichádza ku môjmu stolu  (medzitým má zvyšné osadenstvo kanclu poradu v zasadačke) a pýta sa, čo sa deje.
Vravím(to bol skôr výbuch, než normálna odpoveď), že: No očividne potrebuješ ten job viac ako ja, tak ho maj. Je mi to jedno.
Piškóta otvorená huba, začne sa obhajovať a POPRIE všetko, čo povedala minulý týždeň a že som ju zle pochopila a bla, bla, bla.
Vravím, OK, je to jedno, máš job, nechaj tak. Piškóta vraví, že ide za šéfom a povie mu, že nechce job a že nech ho teda mám ja.   ??????????????????????????????????????????????????? hej, to je zdvihnuté obočie - tie otázniky.

Ešte taká poznámka na okraj - učím sa byť asertívna v Anglicku. Hej tu, lebo sa učím od iných a všetko tu funguje ináč. Keby ste ma poznali predtým, tak by ste boli na mňa hrdí, že som sa konečne postavila za seba - proti neprávosti. Predtým som si len tak nadávala sama pre seba, šomrala, vymýšľala celé monológy, akoby som to danej osobe natrela verbálne, ale skutek utek. Teraz, keď prídem na Slovensko a napríklad vojdem do reštiky a tam ma má čašníčka v prdeli 15 minút, hoci má prázdny podnik, tak sa zdvihnem a ODCHÁDZAM. A tu v supermarkete som vytlačila takú černošku starú spred pokladne, lebo nás predbehla akoby nič. No, nato nie som veľmi hrdá, ale to bol prvý pokus v angličtine sa povadiť. Tak som nemohla hneď trénovať na bravčovom, čo má hlavu nasadenú rovno na pleciach a nablyšťaná lysina mi odráža neóny priamo do očí. Ale odbočujem....

Medzitým si ma šéf volá do zasadačky a pýta sa, že pomenopauzové chcú vedieť, prečo nechcem ten job, že či kvôli tomu, ako sa smiali na novom gay-šéfovi v piatok! Kokos, čítajú mi myšlienky, či čo? Až také sprosté zase nebudú. Nech nie som nenávistná voči všetkým.

Tak vravím, že dobre, a rozprávam celú tú trápnu príhodu s Piškótou a so všetkým a začnem revať, lebo mi je všetkého ľúto. Hej, som aj citlivka. Šéf v šoku, vraví, že ma mal pritlačiť ráno (nie o stenu - fuj), lebo teraz už oficiálne ponúkol job Piškóte.
A ďalej vraví, že VŠETCI chceli mňa na ten post. HA. Ale to akože vôbec nemám vedieť. To máš zato, Vodnárka, že si zakomplexovaná, nesebavedomá pišula. To sa na mňa nalepilo od matky (o tom nabudúce) -tá neviera v seba.

Potom nasledovali samé superlatívy na moju osobu!!!! Po tomto si už NIKDY nebudem myslieť, že ma niekam nechcú prijať, lebo nie som English. A píšem to sem schválne, aby som si to furt pripomínala.
Takže v skratke, Piškóta vraví šéfovi, že chce ten job nechať mne, majú dlhý rozhovor, potom volajú mňa, sedíme tam ako dve kôpky nešťastia. Tentoraz reve Piškóta. No nádhera, čo vám poviem. Ja sa ospravedlňujem za nedorozumenie, ona sa ospravedlňuje za to, že sme sa zle pochopili...

Verdikt: Do zajtra sa máme rozhodnúť, že čo a ako. Piškóta mi chce nechať job. Ja to takým spôsobom nechcem, lebo by som sa cítila ako úplný chuj. Áno, chuj, ja sa často volám chuj. V rámci emancipácie.
Šéf chce pohovory absolvovať zajtra ešte raz. 
A ja si myslím tiež, žeby to bolo takto spravodlivejšie. To som ale frajerka-hrdinka, keď viem, že všetci chcú mňa, čo? No je mi na blití zo seba.

Do pierdolky, to čo som za chaos spôsobila dnes? A čo bude zajtra? Ináč, dnes sme kvôli tomuto všetkému začali pracovať okolo tretej. Hej, tento výcuc, čo som tu hodila trval asi 5 hodín v reále.
 A čo bolo ďalej, a čo bolo ďalej, to vám rozpoviem h......zajtra.

PS: Elfka si aj tak myslí, že Piškóta trepala pičoviny dnes, že to, čo ja som pochopila ako som pochopila, ona vôbec tak nemyslela. Ženy sú jebnuté.

A áno, asi zoberiem  job (Ak ho teda dostanem). Koniec-koncov, keď 50-ničky vytušili, že sa mi ich to pletkovanie asi nepáči, hádam až také drbnuté nebudú. A prachy  znamenajú nové handry. Či vlastne školné. Ale ja som aj shopaholik  - o tom tiež nabudúce. Ach jaj.