(13z52)Nemôže byť dobre večne

Uplynulý týdeň by som opísala ako extraordinary. Síce viem, čo to slovo znamená, aj tak mi to do gebule nejde, že ako zo slov extra a normálny môže spojením vzniknúť výnimočný. (Koniec úvahy)
Napriek tomu bol môj týždeň extra výnimočný. Zrazu sa z počtu pracovných príležitostí rovnému 0 zdvihlo číslo na 6! Veď som vravela, že karma účinkuje. Ale tento týždeň to bola extra karma. Nie, žeby som 6 jobov nechcela, ale pri počte hodín, ktoré má deň, čiže 24(keby niekto nevedel) by som to ani pri najväčšej vôli nestihla.
Takže som to musela preriediť a ostala som na 4 kusoch. Ani jeden z nich nie je na plný úväzok, všetky sú viacmenej flexibilné a radi sa prispôsobia jeden druhému. Nádhera, že? Tiež si myslím.
Takže by som sa mohla nazvať Administratívna pracovníčka - CAD Technička - Tlmočníčka. Čiže sa v globále môžem rovno nazývať Ička. Bez P na začiatku ako ináč - pre tých tvorivejších
.
Všetko bolo fajn, v piatok som poskakovala ako opica na street dance hodine. Strašne sa mi to ináč páči, len keby to niektorí tam nebrali až tak vážne. Tancujeme totižto na jednu piesenku, čo neviem, kto spieva, ani ma to moc nezaujímalo. Hlavne, že tancujem a že želatíny stehnové poskakujú so mnou.
 Na konci hodiny sa trénujúci pýta, či všetci máme kópiu piesne na trénovanie doma, keďže cvičíme choreografiu, s ktorou sa budeme koncom mája strápňovať v centre mesta. A ja vravím, že ani nemám šajny, kto to spieva. Tak sa mi dostalo zopár ľútostivých úškrnov. Reku, šak ja som skôr rock a metal, nie takéto oné natriasačky.A okrem toho, mne je jedno, na akú hudbu tam tancujem. Som hneď dostala školenie, že ŠAK TO JE 50CENT, ty ťapa. A to školenie som dostala prosím pekne od týpka, čo bol na tej hodine druhýkrát, nemá zmysel pre rytmus a hudbu, nevie okopírovať základné kroky, ale hlavne, že vie, kto je skurvený 50Cent. Že áno? A ty vieš, kto je Guano Apes a Sepultura a Billy Talent a Papa Roach, frajer?

Tak mi trochu, debíííílek, pokazil inak celkom fajn týždeň. Neva. Lenže mi potom celý víkend dokafrala migréna (začala presne po tom, ako som sa vyjadrila, že juchú, hlava ma už nebolela ani nepamätám. Prisahám, fakt, akoby tam niekde tá blbá bolesť čakala presne na túto hlášku) a ešte tí chuji, čo s nimi môj boyfriend býva. Chvalabohu, už nie dlho. Hľadáme si vlastné hniezdočko, kde budem nadávať už len jemu. Proste vyhúlené hlavy, čo nemyslia na nič iné než na gandžu 24/7 a tento týždeň vylomili batériu v kuchyni, tak tam tečie voda už 4. deň a boyfriend platí účet za vodu. Jasné, šak prečo by ich to potom malo trápiť? Tak boyfriend pekne vypol hlavný prívod vody a keď sa dementi zobudili ráno o 13.00, bolo z toho veľkééééé haló. A samozrejme bol najhorší môj zlý, zlý boyfriend, čo si to, teda dovolil, opovážlivec. Ale musím uzrejmiť, že sú vo veku 20-21 rokov. Čiže ešte štence nevychované, hlúpe, anglické, lenivé, špinavé, sebecké, kokotné. Fuj. Neznášam ich. Vážne.
2 mesiace, Vodnárka, 2 mesiace. Ešte dobre, že môžem bývať aj u seba, keď už mám týchto prasiat plné zuby.

A ja som si myslela, že tento článok bude konečne niečo pozitívne a nie len nasratá výlevka. No ale veď čo už, keď som nerváčka?
Pozitívum nakoniec. Hlava prestala konečne po 35 hodinách bolieť. A to som vyžrala skoro celú krabičku Paracetamolu a iných bojovníkov proti bolesti. Ale zato zo svojho zoznamu vecí, ktoré som chcela urobiť tento víkend som neodškrtla ani jednu jedinú. Zabijem sa? Aj také chúťky som miestami mala. Myslela som na gilotínu a ako pekne by ma odstrihla od bolesti hlavy. Mňam.