Všetko je na kokot, všetko je na piču (venované Wicked)

Pre slabšie žalúdky. Ako ste si stihli všimnúť z názvu, idem nadávať. A veľa. Tak nečítajte, ak sa vám nadávky brydia.Bridia? Mäkké i mi tam nepasuje. Pozn. Ževraj s mäkkým!
Boli ste varovaní. A ešte toto tu ako podmaz ku čítaniu:

Vieš, Wicked, včera mi došiel mail, že ma moja ročníková vedúca navrhla do skupiny troch najlepších študentov ročníka, ktorí by mali organizovať a viesť workshopy na škole, tvoriť, prezentovať a súťažiť. V čom je problém? Že nemôžem. Je to na dva týždne a ja musím robiť, aby som našetrila na školné, byt, stravu, materiál do školy, ktorý nie je najlacnejší a toto všetko musím robiť, aby som vôbec mohla nastúpiť v Septembri do druhého ročníka.

Čiže musím odmietať všetky akcie univerzity, kde by chceli aby som ich prezentovala, všetky spolky a asociácie,  musela som sa vzdať mojej úlohy študentskej reprezentantky, lebo všetko toto sa koná mimo vyučovacieho času, čiže v takzvanom voľnom čase, ktorý ja samozrejme nemám voľný, lebo čo? Makám ako fretka, aby som na to vyučovanie mohla chodiť.
Nie, neoplakávala som sa preto, lebo som na také odjeby zvyknutá celý môj život. Ale už, kurva, stačilo, nie? Nie som ťažný kôň. Celý učiteľský personál o mne vie, sem-tam utrúsim nejaké info, nechcem byť otravná. Veď neidem ani na 50 percent v škole a patrím k najlepšej špičke, ale každý učiteľ to má hlboko v piči a ich pochopenie končí v súcitnom prikyvovaní hlavami. Nech si strčia tie ich súcitné falošné ksichty do riti. Z toho sa ja nenažerem.

Šak čo, že som najlepšia do piče,ne? Môžem byť aj druhý Einstein a mať IQ200, nemám peňáááááze a to je len môj skurvený problém ako celý môj skurvený život. Ide mi to už na nervy.
Nemôžem ani len pomyslieť na Erasmus, lebo aj vtedy by som musela platiť školné a musím si naň zarobiť. A ja si zarábam "v behu". Veď už kurva nie som najmladšia, tak na part-time nepôjdem, šak to by som skorej do dôchodku išla, kým by som to dokončila. A vieš, Wicked, kde sa chodí z nášho odboru na Erasmus? Do Austrálie! Ha. Ja tam môžem ísť tak akurát prstom na mape.
Nemôžem ísť ani v lete do Číny na mesačnú stáž, ktorú organizuje škola, lebo to tiež stojí peniaze a mesiac by som nemohla chodiť do práce.  Nemôžem ísť na ročný pobyt do Číny zberať prax, lebo by som nenašetrila na posledný ročník. A na ten musím mať kurva veľa peňazí, lebo tam nebude času utekať z prednášky do práce a opačne. Tam to musí už byť 100 percetná sústredenosť len a len na školu.
Už ma serie tá anglická predstieraná "slušnosť a úprimný záujem", aj tak sa stará každý len sám o seba a nikto ti nepodá ani necht, nieto prst.
Je mi na GRC z tohto skurveného kapitalizmu. Jebať!

Aj keď zistia, že má niekto talent, nepomôžu. Nemám totiž na nič nárok. Prospechové štipko? Nedajte sa vysmiať, to je tak na dva mesiace nájmu. Ja potrebujem pôžičku, ktorú mi nik nedá. Ani pôžičkový fond, ani žiadna banka, ani charita.
Chce sa mi revať. Teraz, keď by som naozaj robila všetko, čo škola ponúka, keď to naozaj veľmi chcem. Nemôžem. Lebo som aj tak nikto.
Prepáčte, musím sa chvíľu topiť v slziach sebaľútosti, lebo už, kurva, nevládzem. Mám pocit, že celý môj život je svet proti mne. Nič nevychádza tak, ako by som chcela, aj keď sa snažím. Stále dostanem odniekiaľ dýku do chrbta.
Chcela som ísť dnes na výstavu, ale idem sa zahrabať do perín a vyrevať sa.

Jebať celé Anglicko, aj tak tu majú len 2 ročné obdobia. Skurvenú zimu a dážď.