Sunday, May 8, 2011

Denník násťročnej - 5. časť



19.4.1995
Za chvíľu musím ísť do školy. No zbohom! Nemyslím vážne, že som si ráno o siedmej stíhala písať ešte aj denník.
Včera skončila Anna zo Zeleného domu. Ten koniec bol strašne dojímavý a romantický. Priznávam, Annu zo Zeleného domu som aj čítala a naposledy dokonca ani nie pred rokom.
Slovensko: Dánsko  6:2 Toto je aj aktuálne. Kiežby taký stav bol aj zajtra. Btw, tieto hokejové výsledky sú z B-skupiny, keď sme sa konečne prebojovali do Áčka. Krásne spomienky. Pamätám si, že som mala na dverách v detskej izbe vyvesený aj veľký plagát našej reprezentácie a bola som aj oficiálnym fanúšikom. Preukaz by som určite ešte aj dnes našla doma.
Slovensko:Holandsko 13:4 Sledujete to skóre?

20.4.1995
Mamka mi dns kúpila košelu na viazanie. To bola taká lambádovská hitovka vtedy. Musím si zarobiť na ponožky. Teraz sa nesmejte, to som nemyslela ponožky, ale nadkolienky,alebo podkolienky. Aby pasovali k tej viazacej košeli nad pupok. 

24.4.1995
Onedlho bude turistická súťaž. Milovala som to. Stále sme vyhrávali mestské,okresné kolo. Na krajskom to už bolo vždy o chlp. Takže sa máme čo učiť. Hrady a zámky, to je ľahké, ale topografické značky a rastliny, to je už horšie. Pre tých, čo netušia, čo je turistická súťaž. To sa učitelia chceli zbaviť na chvíľu detí, tak nás vyslali do lesa v dvojiciach, kde sme sa museli orientovať kompasom, nájsť rôzne stanoviská, hádzať granátom, vedieť uviazať rôzne typy uzlov, postaviť stan, vedieť rôzne turistické značenia a to všetko na čas. Bolo to vždy veľké vzrúšo.
Slovensko:Rumunsko 11:0 

1.5.1995
Toto si neodpustím vynechať. Z chémie som dostala jednotku, lebo som odpísala od Paľa. Mala som sama z celej triedy jednotku. Lenže keď sme diktovali známky, povedala som, že mám trojku. Vysvetlila som to, ale učiteľka mi dala aj tak jednotku. Ha, aká som ja bola poctivka. To mi, niekedy bohužiaľ, zostalo doteraz.

11.5.1995
V nedeľu sa chcel s Janou stretnúť jeden chalan. Volá sa Peťo a jeho kamoš Patrik. V pondelok sa stretli, ale povedala mu, že má chlapca. Stretli sa aj v utorok a v stredu. Včera, keď sme šli domov, nechala som ich osamote. Ježiši, ja som bola slonica, čo sa vláčila s párikom po centre. Opýtal sa jej, či s ním nechce chodiť. Chudák, musel dlho vyčkávať, keď som stále oxidovala okolo. Ja by som hneď povedala áno, lebo sa mi strašne páči a asi som sa doňho buchla. Som zvedavá na Janinu odpoveď. Ale ona mi povedala, že k nemu nič necíti.

13.5.1995
Tieto dni boli dosť búrlivé. Pozor, pozor! Jana s Peťom si dali prvú a druhú pusu a držali sa už aj za ruky. Fíííííííha. Napätie sa stupňuje! Lenže na druhý deň prišla za mnou, že k nemu nič necíti. Napísali sme mu list. Ach tie trápne listy chalanom. Chcela by som vedieť, koľko z nich ešte existuje zahrabaných na konci šuflíka. 
Dúfam, že žiadny.
Že už s ním nebude chodiť. Potom sme chodili všetci traja spolu. Ako ja, Peťo a Patrik. Prechádzali sa, veľa sme toho nenahovorili. Ja som mala ísť do kina, ale nakoniec som nešla. Rozprávali sme sa o tom, ja som mu to vysvetľovala. Dobrá taktika. :) Jane mám povedať, že Peťo ju nechce stratiť. Škoda, ale on ju má ešte stále rád.  


3 comments:

dreamworld girl said...

nadherne :), hlavne to prechadzanie sa a rozpravanie - vacsinou o nicom, ale take sme z toho boli vzdy happy, no a tie hokejove vysledky kks, to boli jake pecky, ale zase ti superi nic moc :), btw. tatti mi pisal, ze uz je spokojne doma a ine bla bla bla :), nezacnem si pisat dennik??? zase? aha ved blog je moj dennik :DDDDD ok, tak nic...

wicked lady said...

to je take dojemne, musim sa smiat ked to citam...a spominam si tak na seba =)

Vodnárka said...

Ale ja sa fakt za seba hanbim. To je taky trapas. Pomaha mi jedine to, ze aj vy ste si pisali take svihnute denniky. :D