(20z52) Take me home - Volume 2

Sľúbila som, tak som späť. Aj keď mám totááálne vymytú hlavu a 4 ľudí čakajúcich na moje otázky kvôli interview. Otázky mi nejak nejde vymyslieť. Teda, niečo už mám, ale ešte je to také surové a okrem toho, stokrát viac príjemnejšie je písať tu.

Ok, takže pokračovanie výletu, zmokli sme a sme tu. Keďže som sa naposledy venovala podnikom a službám, ešte pri nich ostanem. Napodiv najnepríjemnejšia situácia nastala nie na Slovensku, ale kde moji milí? No kde by ste to vôbec nečakali. Vo Viedni. Po dvojročnej psychologickej príprave boyfrienda na slovenské služby nás totálne odignorovali v Rakúsku. Takže hádam niekam to Slovensko predsa len nasmeruje.

Najnepríjemnejšia udalosť sa viaže s mojím prvým "priestupkom". Utiekli sme z terasy pri Štefans dóoome bez platenia. Prvýkrát v živote. Nemyslím z tej konkrétnej terasy. Myslím prvýkrát vôbec, aby ste si vy zase nemysleli. A ináč vôbec sa za to nehanbím. Lebo to vám bolo takto. Zmordovaní skúmaním jedálnych lístkov po celom centre, keďže sme chceli Víner šnicel za menej ako 20 eur, konečne sme vám natrafili na spomínanú terasu. Šnicel za 10 + Zacher torta a Gulášzupe - samozrejme toto vo Viedni nesmelo chýbať. Lenže potom ako nám čašníčka doniesla sódu a polievku - pripomínam asi po 15 minútach, nasledovalo ďalších asi 30 minút, keď všetci po-nás-príchodivší nielenže mali objednané, ale už do seba aj cpali tie vííneršnicle veľké ako pizze a my sme na nich zízali, v bruchách nám škvŕkalo, mne sa zdvíhala žlč. Boyfriend zrazu vraví: Let's go.
Tak sme sa zdvihli, ja som ešte poslušne čakala pred terasou, že teda tú polievku zaplatím, ale ako na náhodu, všetci čašníci zaliezli dovnútra a boyfriend ma ťahá preč, že srať na nich. Chápete?  Myslím, že v tom momente prekvapil aj sám seba. Tak ja srdce v krku, veď uznajte, s tyrkysovou hlavou sa stráca v dave trochu ťažšie ako normálne.  A tak sme zakotvili pri stánku s klobásami a kyslými uhorkami. Po týždňovej zápche okakať aj celý ich víneršnicel. Veď vravím, že bol veľký ako pizza.

A keďže som v ráži s ospevovaním Slovenska, tak mi nedá nepochváliť tety na vstupnom v mikulášskej Tatralandii, kde sme s boyfriendom ostali visieť asi o šiestej poobede, lebo žáádné autobusy odtiaľ nešli do mesta najbližšie 3 hodiny a ja samozrejme žiadne taxi čísla. Jedine, žeby som si chcela priplatiť za taxík z Birminghamu. No tak tety milené nám taxík bez slova zavolali a dokonca ten taxikár nebol ani drahý. Tak ďakujeme.

A teraz k boyfriendovi a výuke slovenčiny. Ten ma v Aligátore tak šokoval a ešte viac Dreamgirl, keď začal s nami na Tublatanku - Dnes rúkať presne vtedy, kedy mal: A vííííííííííííííííííííííííííííííííín, a víííííííííííííííííííííííííííííííííííííííín, a vííííííííííííííín. Za to môžu všetky tie opité návraty z koncertov a párty, keď som celá nostalgická doma na youtube púšťala a rúkala všetko od Lucie po Tublatanku cez Desmod a Pehu.A chudák boyfriend to potichúčky trpel. Chválite ma? Jasné, že ma chválite.
Možno o ďalšie dva roky nečakane spustí: Tri dni ma naháňali aj tak ma nedostali, čo ja viem?

No a ďalšia pikoška nastala, keď nám zo zastávky v Pétržke pred nosom zdrhli 2 busy za sebou. Tak mu vravím, že aha, busy nám zdrhli. No a on ma zase raz úúplne bez prípravy šokoval, keď zahlodil: Do piče!
Ale TOTO vážení, toto nie je moja škola. To sú iní na vine. Bad influence. Nevravím, že som nevybuchla do smiechu. Ináč, on vie už okrem jebnuté a do piče rozprávať len samé pekné veci. Ináč, to jebnuté nahradilo slovo sprosté. Predtým bolo sprosté všetko, čo sa pokazilo alebo nedarilo. Teraz je to už, bohužiaľ, jebnuté. Sprostý kompjuter = jebnutý kompjuter a tak dále.
Ale to som chcela, že keď mi povie: Ty si moja krášna žena, tak mu odpustím aj to, čo ešte nestihol spáchať. Ten mäkčeň tam nie je omylom, lebo ja som prosím pekne KRÁŠNA.

Ináč, sprevádzali ste už niekedy ľudí hovoriacich len anglicky po slovenských hradoch, zámkoch a jaskyniach? Že nie? Tak to ani nerobte, pokiaľ sa necítite na tlmočníka. Ešteže stalagtit a stalagnit nie sú až také priepastne odlišné slová v slovenčine a angličtine. Veľmi som sa rozčúlila hlavne na Trenčianskom hrade, kde vám anglický preklad predávali v okienku na vstupe za 60 centov a boyfriend sa vyjadril ,že ten celý preklad vyzeral akoby ho niekto hodil do google translátora. V Demänovskej jaskyni to bolo trochu lepšie. Preklad sme dostali zadarmo a ak by ste mali skupinu aspon 20 ľudí hovoriacich anglicky, dostali by ste aj anglického sprievodcu. Teda tlmočníka alebo čo. Takže mi neostávalo nič iné, len všetko tlmočiť a poviem vám, niekedy to dalo zabrať. Taká žinčica a valaška a fujara. Uf.
A pointu asi tušíte? Máme krásne hory, jaskyne, hrady, zámky, rieky, jazerá, ale kto sa na to príde pozrieť? Nielenže o tom zahraniční ani netušia, aj keby tušili, bolo by im to celé na hovno, keď ich nemá kto posprevádzať, respektíve ponúknuť aspoň najzákladnejší preklad v angličtine, ktorú by nemusel lúštiť rodený angličan. No katastrofa. Ale ešte veľa vody asi musí pretiecť hore Váhom, dole Váhom, aby peniaze určené na reklamu Slovensku išli na pozitívnu reklamu Slovensku a teda vôbec aby šli na reklamu Slovensku, nie niekam po vreckách.

 Na záver výletu sa nám na Slovensku oteplilo, čo mne bolo už samozrejme na hovno. A tí, čo len lamentujete a horekujete aký máte na Slovensku momentálne hic, spomeňte si na mňa a na "príjemných" 16 stupňov, čo tu už, do p...e s.......j j......j, znášam tretie leto.  A keď sa vyberiem domov prvýkrát s bofriendom ukázať mu PORIADNE leto, tak nás čaká anglické počasie. Presne ten jediný týždeň. A môžte mu vysvetľovať, že to bol akurát len ten jeden jediný týždeň. Predtým aj potom hic. A idem ja kuknúť last minute do Španielska, osrať to!!!

Náladu mi zlepšilo Panta Rhei a zásoba "až" piatich kníh, ktoré som si so sebou dovliekla, lebo Ryanair a peňaženka nepovolili viac. Ani si neviete predstaviť, ako mi chýba prečítať si knihu v rodnom jazyku. Čítam stále v angličtine a ten pocit, keď rozumiete úplne všetkému a nedomýšľate si pri niektorých vetách, lebo z desiatich slov rozumiete štyri, ten POCIT je na nezaplatenie. Čiže teraz robím čo? No predsa NEčítam. Veď si ich predsa neminiem všetky hneď za prvý týždeň. To si musím rozložiť na celý rok.
Aj keď vraj jedna kniha je totálny brak, musela som si ju napriek tomu kúpiť. Veď len uznajte - hodím úryvok zo zadnej strany:

-Radka, prosím ťa pochop, že keď raz zostarneš a bradavky sa ti budú voľne dotýkať tvojho klitorisu, bude mi to vadiť menej, ako keď sa zadrhnem chlpom z tvojej kombuchy.

Koniec úryvku. Pochopte! Ako som toto nemohla kúpiť? Keď niekto šušku nazve kombuchou, neviem sa už dočkať na zvyšok tých pičovín v knihe. Juch.
A tomu hovorím pekná bodka za výletom. Teda kombucha. :)

 Tohto hádam už všetci poznáte. Bolo mi povedané, že kôň má väčší penis, než jazdec (že jazdec, haha) hlavu. Myslíte? V pozadí slnečné bratislavské počasie.

The end.