... Málo som ja vedela (3z52)

Mám problém s názvami článkov. Ale to bude asi tým, že chcem napísať názov skôr ako viem, o čom článok vlastne bude. Tie 3 bodky teda boli prvotný "názov" článku, ten zvyšok po dopísaní článku.

Takže: Asi pred 3 týždňami som bola na pohovore. Prvom, odkedy začala kríza. Nie, žeby som nechcela chodiť na interview, ale ponuky práce - konkrétne tej mojej - sa stali chráneným druhom na internete. Keď sa nejaká vyskytne, musíte reagovať hneď a hýčkať si ju, vypiplať životopis ešte viac, než už je, napísať krásny sprievodný list a čakať.

Tak aj bolo. Bola som sťastná prešťastná, keď ma pozvali na interview. Nijak zvlášť som sa nepripravovala. Nikdy som to predsa ani nerobila. Bola som vždy sama sebou, nikdy nie nervózna. Veď tomu, kto hľadá ide len o to, nájsť správneho človeka, s ktorým si takzvane "sadne", teda pokiaľ spĺňate všetky ostatné predpoklady, kritériá a požiadavky.

Došla som, pokecali sme, ukázal mi pán riaditeľ teda že čo to oni vlastne robia. Mne v očiach iskričky zahoreli, lebo to bolo úúúúplne veľmi podobné tomu, čo som robila doteraz, teda som sa cítila už na koni. Keď mi ešte povedal, že im došlo 40! žiadostí a pozvali na pohovor len 3 ľudí vrátane mňa, už som ani veľmi nepochybovala, žeby to nemal byť úspešný koniec. Dokonca im ani nevadilo, že idem na Univerzitu od septembra a že teda budem pre nich môcť pracovať 4 dni v týždni.

Lenže potom prišiel deň D a žiadny sľúbený telefonát a bolo mi to všetko jasné. O 2 dni nato mail, že si vybrali iného kandidáta. Nedošlo mi totiž, že v čase kríze sa musím snažiť extra mega viac.

Poprosila som si feedback a víťazný kandidát prosím pekne so sebou doniesol svoje portfólio, všetky originálne dokumenty ako vysvedčenia, diplomy, referencie, ktovie,možno aj rodný list, prieskum o firme vytlačený na ďalších hárkoch. Mimochodom prieskum som si robila aj ja, ale nepokladala som za dôležité tlačiť si ho na papier a nosiť na interview.
Potenciálny zamestnávateľ sa vo feedbacku o mne vyjadril, že som bola slušná, priateľská, osobná, ale nedoniesla som to všetko, čo úspešný kandidát.( Akoby 4 roky praxe v odbore nehovorili za všetko).

Nestačí mať všetko vypísané v  CVčku. Potrebujete dôkazy! 

Prečo ma to zaskočilo? Lebo to bolo prvé interview počas krízy. Predtým sa na diplomy  pýtali až potom, ako si vybrali kandidáta. Portfólio som hádam potrebovala akurát tak tesne po skončení školy, keďže som sa nemohla preukázať skúsenosťami v odbore. A prečo som nasratá? Preto, že JA som nemyslela dopredu, že som to nebola JA, kto doniesol portfólio a všetko ostatné.
Ako málo som len vedela, hlúpa. Nevadí. Dobre vedieť, ako uspieť. A vlastne je lepšie len "zabudnúť" portfólio a byť označená za milú, priateľskú a slušnú ako mať za tašku výkresov a správať sa  ako retard.

Takže už asi tušíte, čo je mojim cieľom budúci týždeň. Jasné, že vytvoriť si portfólio. Výkresov mám habadej, akurát ich vytlačiť a doniesť za kufor na ďalšie interview. Do ďalšieho kufra nahádžem všetky certifikáty, referencie, diplomy a vysvedčenia od 1.A vyššie a JASNÉ, že budem totálne dokonalá. :)



Tak držte prsty.