Roztržitá

Dnešné ráno začalo pekne napriek tomu, že počasie sa nám zase dosralo. Mala som v pláne ísť pozrieť jeden byt. Neuveríte, ale ideme sa zase sťahovať. Nechce sa mi veriť, že sme na tejto adrese už skoro rok. A okrem toho sa chcem zbaviť tejto hnusnej agentúry, cez ktorú máme bytík prenajatý. Neznášam.
Tak som šla pozrieť byt, ktorý bol úúúplne nádherný a mal všetko, čo chceme mať. Teda okrem balkóna. Boyfriend v práci, čiže nemám sa s kým rozhodnúť a byt bude mať nového majiteľa dokiaľ sa boyfriend vráti z práce a budem mu môcť ukázať fotky.

Tak dôjdem domov a v maili odpoveď od nezávislého zdroja na moju sťažnosť voči študentskému pôžičkovému fondu. Bum bác drb, jeb, šuch. Celý deň v prdeli. Som úplne rozorvaná, krvný tlak mi už dávno nevyskočil ako pri čítaní toho mailu. Mala som na pláne dokončiť posledné zadanie tohto semestra a tak mám kurva ďalší dôvod, prečo to odložiť na zajtra. Už tisícikrát. :(

Nenávidím také chvíle. Ja sa viem neskutočne rozčúliť a potom zosebaľútostiť a plakať a dostať sa do depky v mihu 10 sekúnd. (se kúnd).

Neviem, či som vám niekedy spomínala moje naťahovačky so študentským pôžičkovým, je to nadlho. V skratke len, že som vypísala formulár, poslala, oni poslali list, že na základe toho, čo som udala, mám nárok na pôžičku. Ja som teda dala výpoveď v práci, presťahovala sa do Sheffieldu, našla si študentský dom a dva týždne pred začatím školy mi poslali druhý list, že teda nemám nárok a môžem sa vypchať.
Bolo veľa sĺz, nechali ma v totálnej PIČI. Ale v totálnej, nezamestnanú bez nároku na podporu v nezamestnanosti a tak dále, a tak dále. Tak som dlho, dlho hľadala prácu, aby som si našetrila na školné a na študentský pôžičkový som načas zabudla.
Keď som začala školu, šla som do poradenského centra pre študentov pýtať sa ohľadom hocijakej finančnej podpory, pôžičky, hocičoho a tak nejak sme sa s tetuškou dostali k problému č.1.
Tetuška po prečítaní všetkej dokumentácie navrhla napísať sťažnosť na ŠPF a tak to išlo. Prvá sťažnosť, druhá, tretia až to šlo k nezávislému expertovi. A ten mi dnes zdvihol žlč.
Samozrejme, že ja som na vine a okrem iného napísal aj takéto perličky:

1.I can well understand that to an individual who is not a mother tongue speaker of English this may be difficult

Nerozumiem, tým pádom aj boyfriend, aj tetuška majú angličtinu na úrovni tretiaka na základnej, keď všetkým listom vyrozumeli tak ako ja?

2. Applicant might reconsider whether she fits the UK or the EU stream 

Tak tomu nechápem. Mám sa rozmyslieť, či som Európankou alebo rezidentkou Anglicka? Kokos. Vraždiť ich všetkých. Nie som náhodou obidvoje? Teda  keďže to je chápané v zmysle trvalého pobytu. Na nervy mi idú Angláni niekedy. Fakt. 

A tak som si povedala, že sa nesmiem rozčuľovať, lebo predsa som bola rozčúlená pár mesiacov po prijatí inkriminovaného listu a túto sťažnosť som už podala len ako: Čo ak motyka vystrelí? A samozrejme, že nevystrelila. To by som nebola ja. O mojej životnej smole vo VŠETKOM ani nezačínam.

Viete, je pekné, že sa tu môžete sťažovať na čokoľvek a aj to všetci berú vážne a dokonca vám príde aj odpoveď, na rozdiel od Slovenska, kde sa vám vysmejú do ksichtu. Háčik je však v tom, či ste naučení psychicky zniesť odpovede na sťažnosti. Lebo tie perly, čo púšťajú vás po chvíli prestanú baviť a nakoniec to so sťažovaním sa nadobro vzdáte, lebo výsledok je ten istý, ako na Slovensku. Len vás stojí viac nervov. Na Slovensku som len mávla rukou a zabudla. Niekedy rozmýšľam, že to tak bolo lepšie. Tu som sa oháňala zprava doľava, dopredu, dozadu, kričala a hrozila a prd mi to bolo platné. Naspäť sa mi vrátili len listy, ktoré keď z tej zdvorilostnej kvetnatej angličtiny preložíte na 'Po lopate', vyjde vám z toho v skratke: Fuck Off! Len oni to tak pekne vedia podať, že im za to Fuck Off ešte aj slušne poďakujete.

Fakt krásny deň. Mám chuť sedieť pred telkou a pozerať nejakú romantickú chobotinu, pri ktorej sa môžem vyrevať. Akoby som to nerobila posledné 3 dni. Fuj, ale mám pokazenú náladu. Ani vypísať sa nepomohlo.

Chcem ísť domooooooooooooooooooooooooooooooooooov.