Denník násťročnej - pokračovanie

 4.1.1995
Včera som si aj trochu poplakala a zaspomínala. Nie je mi to celkom jedno. Takže som nebola až taká necitlivka.  Večer o šiestej som šla s Mišom, Palom a Pištom von. Palo je zase iný. Správal sa milo, bol srandovný, na 'áno-nie-neviem' si dal mňa. Pamätá si niekto takú hru?
Ja som už z toho fakt jeleň. A že ženy sú komplikované...  
Keď sme šli na kopec, ja som povedala: Ja spadnem! a zvrešťala som. On: Keď spadneš ty, spadnem aj ja. You jump, I jump, či ako to bolo Leo?:) Ja to už asi nechám tak, nech sa to rozvíja ako chce.

5.1.1995
S tým, že sa mi viac páči Martin, to nie je celkom tak. Viac sa mi páči Palo, ale správaním viac Martin. Chacháááááá.


6.1.1995
A som doma. Slzy len zadržiavam. Keď si predstavím, že sú teraz všetci von, je mi do plaču. Chúďatko.


8.1.1995
Dnes som dostala M. Píšem Martinovi. Dúfam, že som mu nepísala o M.:)

10.1.1995

Dnes bol zase deň nanič, ako všetky, čo strávim v škole. To som ešte netušila, koľko rokov strávim v škole. Dobrovoľne. 

12.1.1995

Z matiky som dostala jednotku. Z angliny, z testu 3! A teraz spíkujem jedna báseň. Som živý dôkaz tvrdenia, že známky nie sú všetko. Zajtra konečne posledný deň v škole v tomto týždni. Nebolo jednoduchšie napísať, že zajtra je piatok? To som mala asi z toho písania slohov.
Z chémie píšeme labošku. Zo slohu donesie - Môj priateľ gaštan. Vravela som, že slohy sú na vine. Ale WTF?  Čo za žvásty sme písali? Well, sotva 5 rokov po revolúcii, knižky pravdepodobne furt tie isté.
Zajtra je trinásteho. Bože uchráň! Nepamätám, žeby som bola poverčivá. Ešteže si denník pamätá.