Carpe diem

 Chystala som sa napísať tisíc vtipných vecí. Pre istotu som si písala krátke poznámky na zdrapy papiera, aby som nezabudla. A potom prišiel včerajšok a napísať tisíc vtipných vecí už pre mňa nie je vôbec vtipné.


Mala som spolubývajúcu. Ešte tohto roku. Teda dve, ale ideme sa baviť len o Joanne. Poznali sme sa síce len 4 mesiace, ale voľajako sme si sekli. Je síce o 8 rokov staršia, ale v mojom veku už vek neznamená nič. Veľmi duchaplná veta mimochodom. Spolubývajúca mala frajera. Boli spolu hádam zo 3 roky. Frajer mal psa. Bill sa volal. Ten pes. Boli nerozluční. Joanne zvykla žartovať, že naňho žiarli, lebo Dazz (frajer)s ním trávi viac času ako s ňou. Aj ja milujem Billa. Fakt.

Boli fajn. Aj Dazz bol fajn. Zvykol tvrdiť, že prezývku dostal podľa pracieho prášku. Asociácia s drogami. Vedela som o drogách, ale totálne zjetého som ho videla len raz. Na tabletkách a vodke. Dazz bol totiž odkázaný na podporu, takže na viac sofistikované drogy často financie neboli. Napriek tomu som voči nemu nemala žiadne predsudky, komunikovali sme v pohode. Menej v pohode to už bolo medzi Joanne a Susan. Lebo dom, v ktorom sme bývali bol jej (Susan) a pamätal si toho moc o Dazzových drogových experimentoch. Joanne a Susan sa poznali hádam 2 roky a vedeli o sebe všetko. Ja som bola len ďalší pocestný na zozname. Napriek tomu sme ostali v kontakte. Lebo bolo fajn. Bill mi vrazil do izby, kedy sa mu zachcelo. Vyskočil na posteľ a len tak so mnou a boyfriendom ležal. Bol to taký easy-going domček.

Joanne chodila do anonymnej poradne pre príbuzných narkomanov. Tlačila Dazza, aby prestal. Robila preňho všetko možné aj nemožné. Kupovala mu jesť, vozila ho, kde potreboval, proste všetko, na čo len môžte pomyslieť. Ja som vtedy nechápala. Ako sa môže niekto tak dlho obetovávať a nič z toho? Ja by som s tým už dávno jebla. Veď to chce NADčloveka... Obdivovala som ju za tú silu, ktorú za každým pádom znovu a znovu dokázala v sebe nájsť.

V apríli Joanne vyhrala konkurz na jej vysnívaný job. V inom meste. Presťahovala sa, Dazz ostal tu. S ultimátom. Má si do 6 mesiacov dať do poriadku život, nájsť si prácu v meste, kde ona a presťahovať sa k nej. Po mesiaci som sa z domu odsťahovala aj ja. Do spoločného s boyfriendom. Kontakty zredli. S Dazzom som sa od poslednej rozlúčky s Joanne nevidela.

Pamätám si to presne. Vracali sme sa napití z baru, brutálna hádka medzi mnou a boyfriendom. Taká, že som po ňom prvýkrát bliakala po slovensky a bolo mi jedno, že nerozumie. Revala som v izbe, boyfriend ostal pred domom s chalanmi. Mňa riešila Susan, boyfrienda Dazz s Danom. Keď som sa ukľudnila, prišiel za mnou Dazz s Billom. Bill mi olizoval slzy, Dazz sa pýtal, či som ok. 

Asi 3 mesiace po Joanninom odchode sa s Dazzom rozišli. Krátko na to mi prišla od Joanne správa, či môže dať moje číslo Dazzovi, lebo by odo mňa niečo potreboval. Dlho som váhala. Neodpísala som jej 9 dní. Radila som sa so spoločnou kamoškou, ktorá ich poznala omnoho dlhšie ako ja, či by bolo ok dať Dazzovi číslo. Predsa len, rozídení, Dazz na drogách a sám. Zvládnem to? Bude chcieť peniaze? Bude dotieravý feťák? Čo ja viem?
Včera bol 9-ty deň od Joanninej SMSky. Telefonát od spoločnej známej. Dazz je mŕtvy. Predávkoval sa. Polícia ho našla v dome až pár dní po smrti. Bill tam bol zamknutý s ním....

Do piče aj s pochybnosťami! Nikdy v živote som nemala problém pomôcť. Feťákom, bezdomovcom, cigánom. A váhala som o niekom, koho som poznala. No a čo, že len pár mesiacov?
Na tú SMSku som Joanne nestihla ani odpísať. Hoci som celé dni rozmýšľala - mám-nemám?
Mohla som mu pomôcť? To už sa nikdy nedozviem. Cez víkend idem venčiť Billa. Patetická pomoc. Lebo som posratý zbabelec.

O Billa bude dobre postarané, Dazz. Bude žiť v prírode, tam, kde si chcel žiť aj ty.  Mimo  "civilizácie". Bude mať svoje lúky a polia. Bude šťastný. Pamätám si, ako mi Joanne vravela, že už rozmýšľaš, čo bude, keď bude Bill starý a zomrie.Čo budeš robiť bez neho. Že si to nevieš ani predstaviť. Už sa nemusíš báť. Len naňho ešte chvíľku počkaj...